RÍM - Odsúdili ho za masaker v Capaci, v jeho temnej minulosti je aj likvidácia množstva nepohodlných ľudí. Giovannimu Bruscovi (62), šéfovi talianskej mafie, súd pred časom zamietol žiadosť o domáce väzenie. Teraz jeho odvolanie znovu zamietol kasačný súd.
Giovanni Brusca je podľa talianskeho denníka Leggo na doživotie odsúdený viacnásobný vrah a niekdajší vodca talianskej mafie. Okrem iných desivých skutkov odpálil výbušninu, ktorá v roku 1992 na diaľnici pri mestečku Capaci zabila päť ľudí, medzi nimi aj nepodplatiteľného bojovníka s mafiou, talianskeho národného hrdinu, prokurátora Giovanniho Falconeho. Neskôr zabil aj jeho nástupcu Paola Borsellina.
Keď polícia chytila mafiánskeho zabijaka Santina Di Mattea, ten pod tlakom (mučenia) prezradil, kto stál za smrťou dvoch popredných bojovníkov proti mafii. Krvilačný Brusca, prezývaný Prasa, Di Matteovi túto zradu nikdy neodpustil. Uniesol mu syna Giuseppeho, vtedy 12-ročného, a vyše dva roky ho mučil. Mučenie si fotil a občas poslal zábery otcovi chlapca. Po 800 dňoch Giuseppeho zavraždil a telo rozpustil v kyseline.
„Viacnásobný vrah, páchateľ masakra v Capaci, gangster zabíjajúci deti chce ísť slobodne domov? Robíte si srandu?“ komentoval taliansky vicepremiér Matteo Salvini Bruscovu žiadosť na Facebooku. „Vo väzení až do konca života! Nedovolíme mafii ďalšie hroby a smrť! Pustiť Brusca z väzenia by bolo neľudské. Kto vezme otcovi, matke, manželke, deťom drahú bytosť, zaslúži si ísť domov? Nie. Vo väzení až do posledného dňa života a tvrdo pracovať!“
Zhrození sú aj príbuzní obetí. „Viete, čo je hrozné? Že naša bolesť sa nepočíta za nič. Ak sa človek, ktorý zabil vyše dvesto ľudí a rozpustil dieťa v kyseline, vo väzení kajá, môže dostať domáce väzenie? Ako potom načúvate názorom príbuzných obetí?“ Tina Montinarová je veľmi nahnevaná a sklamaná. A zatrpknutá. Nečudo, je vdovou po Antoniovi Montinarovi, jednej z policajných obetí výbuchu v Capaci.
Vrahovi advokáti však získali priaznivé stanovisko národnej prokuratúry, podľa ktorej „existujú relevantné fakty na prepustenie Bruscu do domáceho väzenia“. „Čo mám na to povedať?“ hovorí vdova Montinarová. „Teraz sa rozhodlo, že o rok a pol bude Brusca vonku, bude slobodným občanom, ktorý si odpykal trest. Môžeme sa sťažovať, no naše slová, naša bolesť sa nepočíta za nič. On vraj spolupracuje s justíciou a hovoria, že činil pokánie. Ten, čo má na svedomí vyše 200 ľudí vrátane dieťaťa, ktoré najprv zaškrtil a potom rozpustil v kyseline. Úprimne: zdá sa mi to smiešne. Dúfam iba, že tí, ktorí urobia toto rozhodnutie, si budú spytovať svoje svedomie, spomínajúc na všetkých našich mŕtvych. Náš odpor určite nebude nikoho zaujímať, ak sa už hore rozhodlo o určitých veciach, a mocní sa nestarajú o to, čo hovorím ja alebo iní členovia rodiny. To my sme tí, ktorí si budú večne pripomínať mŕtvych. Hovorí sa, že Giovanni Brusca im pomohol. Stále neviem, prečo sme museli čakať na odtajnenie určitých dokumentov. Stručne povedané, cítime sa podvedení.“
Ak ide o údajné polepšenie sa Bruscu, o ktorom hovorí aj generálna prokuratúra, Tina Montinarová uvádza: „Brusca zatiaľ nemal šancu niekoho zabiť, pretože bol uväznený ...“ A dodáva: „Skutočne nerozumiem určitým veciam, len sa hnevám a trpím. A nehovorím len vo svojom mene, nie je to tak, že tento človek zabil iba môjho manžela. Urobil tie najstrašnejšie veci, len pomyslite na malého Giuseppeho Di Mattea. Pýtam sa, či myslia na moju bolesť. A na bolesť všetkých ostatných? Som žena inštitúcií, môj manžel bol muž štátu a ja tomuto zriadeniu budem aj naďalej veriť. Chcem však veci zmeniť.“
Námietky má aj sestra sudcu. „Bez toho, aby bola napadnutá absolútna právoplatnosť rozhodnutí, ktoré prijme kasačný súd, chcem vám pripomenúť, že sudcovia sa už dvakrát vyjadrili k žiadosti o domiciláciu, ktorú predložili právnici Giovanniho Bruscu. Dozorný súd v Ríme v apríli, keď mu zamietol prepustenie, vzniesol veľmi vážne pochybnosti o jeho skutočnom polepšení sa,“ zdôraznila Maria Falconeová, sestra sudcu Giovanniho Falconeho a prezidentka nadácie, ktorá nesie meno prokurátora zavraždeného mafiou.
„Obmedzím sa na citáciu dôvodov zamietnutia, v ktorom dozorný súd doslova napísal, že u Bruscu nebola zaznamenaná hlboká a citlivá zmena osobnosti, ktorá by vyvolala iné prežívanie a konanie v súlade s mravnými zásadami ľudskej spoločnosti. Ešte si pamätám,“ poznamenáva Mária Falconeová, „že vďaka spolupráci s justíciou mohol Giovanni Brusca ťažiť z dôležitých bonusov: okrem toho, že sa vyhol doživotnému väzeniu za desiatky iných vrážd, ktorých sa dopustil – medzi nimi spomínam iba toho malého Giuseppeho Di Mattea, ktorého ako 15-ročného umučil, zaškrtil a rozpustil v kyseline – získal 80 rozličných úľav. Jeho kriminálna minulosť, krutosť a nemilosrdnosť jeho správania sa, jeho veľmi kontroverzný spôsob v spolupráci s justíciou, ktorý má svetlé i tienisté stránky, ako zdôraznilo v priebehu času niekoľko justičných inštitúcií, robí z neho stále nejednoznačnú osobnosť, nehodnú ďalších výhod.“
