ŠTOKHOLM - Nobelovu cenu za literatúru za rok 2019 získal vo štvrtok rakúsky spisovateľ Peter Handke. Oznámila to na Twitteri švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá tento rok udelila aj Nobelovu cenu za literatúru za rok 2018. Jej držiteľkou sa stala poľská autorka Olga Tokarczuková.
Švédska Kráľovská akadémia udelenie ceny Petrovi Handkemu (76) zdôvodnila jeho "vplyvným dielom, ktoré s jazykovou geniálnosťou skúma periférie a špecifickosť ľudskej skúsenosti". Rakúšan Peter Handke, ktorý už takmer 30 rokov žije vo Francúzsku na predmestí Paríža, sa po druhej svetovej vojne etabloval ako jeden z najvplyvnejších európskych autorov. Povedal to predseda komisie pre udeľovanie Nobelovej ceny Anders Olsson. Literárnu scénu upútala už jeho prvotina z roku 1966 s názvom Die Hornissen (Sršne). Handke je známy aj svojimi divadelnými hrami, z ktorých kontroverzie vzbudila najmä hra Publikumsbeschimpfung (Nadávky publiku) z roku 1969.
Samotný Handke sa podľa agentúry AFP v roku 2014 pre rakúske médiá vyjadril, že Nobelovu cenu by mali zrušiť, keďže jej laureátovi poskytuje "falošnú kanonizáciu" a vďaka nej mu je venovaný "jeden moment pozornosti a šesť strán v novinách". Na tlačovej konferencii ako i na sociálnych sieťach sa objavili v spojitosti s ocenením Handkeho aj kontroverzné reakcie. V roku 2006 totiž tento svetoznámy spisovateľ, dramatik a prekladateľ vystúpil s príhovorom na pohrebe bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Tokarczuková (57), ktorá je považovaná za najtalentovanejšiu poľskú autorku románov svojej generácie, bola ocenená za "naratívnu predstavivosť, ktorá v spojení s encyklopedickou vášňou reprezentuje prekračovanie hraníc ako jednu z foriem života". Tokarczuková, ktorej knihy boli preložené do 25 jazykov, je aj politickou aktivistkou kritizujúcou poľskú vládu konzervatívnej pravicovej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Ako píše agentúra APA, Tokarczuková realitu vo svojich knihách nikdy neopísala ako stabilný a nemenný konštrukt. V jej románoch oproti sebe neustále stáli dva protiklady ako napríklad príroda a kultúra či muž a žena. Za jej najvýznamnejšie dielo považujú členovia komisie švédskej akadémie knihu Ksiegi Jakubowe z roku 2014. Jej prelomovou knihou sa stala Prawiek i inne czasy z roku 1996, ktorá na Slovensku vyšla v preklade v roku 2015 ako Pravek a iné časy. V tomto románe sa ocenená autorka zaoberá poľskými dejinami 20. storočia.
Nobelova cena za literatúru za rok 2019 aj rok 2018 bude odovzdaná 10. decembra. Cena je dotovaná sumou deväť miliónov švédskych korún (830.000 eur), ktorú dostanú obaja autori. Tento rok ocenili dvoch autorov, pretože vlani v máji sa švédska akadémia rozhodla cenu neudeliť. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1942, a to pre škandál súvisiaci s obvineniami so sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopustil Francúz Jean-Claude Arnault, manžel bývalej členky komisie pre udeľovanie Nobelovej ceny za literatúru Katariny Frostensonovej.
Arnault bol vlani v decembri odsúdený na dva a pol roka väzenia za dva prípady znásilnenia, ktoré sa týkali jednej ženy a ktoré sa odohrali koncom roku 2011. Spomínaná žena bola pritom len jednou z celkovo 18 žien, ktoré koncom roku 2017 podľa štokholmského denníka Dagens Nyheter obvinili Arnaulta zo sexuálneho obťažovania. Arnault je navyše zodpovedný aj za viacnásobný únik informácií o víťazoch Nobelovej ceny za literatúru. V dôsledku tohto škandálu sa členstva vo Švédskej akadémii vzdalo osem z jej 18 členov.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2017 získal anglický spisovateľ japonského pôvodu Kazuo Ishiguro. Predošlými laureátmi sú americký pesničkár a spevák Bob Dylan (2016) či bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevičová (2015). V pondelok vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Za rok 2019 ju získali Gregg L. Semenza (USA), Peter J. Ratcliffe (Británia) a William G. Kaelin (USA) za výskum molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a reagujú na ňu.
V utorok dostali polovicu Nobelovej ceny za fyziku švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz za objav prvej exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku; druhú polovicu udelili kanadsko-americkému kozmológovi Jamesovi Peeblesovi za výskum fyzikálnej kozmológie.
V stredu získali Nobelovu cenu za chémiu za rok 2019 traja vedci - John B. Goodenough (Spojené štáty), M. Stanley Whittingham (Británia) a Akira Jošino (Japonsko) - za "vývoj lítiovo-iónových batérií". V piatok ešte oznámia laureáta Nobelovej ceny mieru a budúci pondelok sa verejnosť dozvie meno nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu.
