ANKARA - Turecko vo štvrtok oznámilo, že s Ankarou spriaznení sýrski opoziční povstalci "vyčistili od terorizmu" dve dediny pri tureckej hranici v Sýrii. Podľa agentúry AP to znamená, že v týchto dedinách neostali žiadni kurdskí bojovníci.
Turecko zasiahlo v rámci operácie Prameň mieru 181 teroristických cieľov, vyhrážka od Trumpa
Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu bez ďalších detailov informovala o vstupe Tureckom podporovaných bojovníkov do dedín Jabisa a Tal Fandar. Hovorca Tureckom podporovaných sýrskych povstalcov Júsif Hammúd tvítoval, že sa nachádzajú v dedine Jabisa neďaleko mesta Tal Abjad. Dodal, že je to "prvá dedina, ktorá získala slobodu".
Monitorovacia organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) medzičasom uviedla, že turecké komandá vstúpili vo štvrtok ráno do dediny Bair Ašik neďaleko mesta Tal Abjad. Invázia Turecka do severovýchodnej Sýrie, kde operujú Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), sa začala v stredu.
Ankara ju spustila po tom, ako sa z tejto oblasti stiahli americkí vojaci a tým uvoľnili cestu tureckej operácii proti Kurdom, dlhoročným spojencom Spojených štátov v boji proti teroristom zo skupiny Daeš. Vo štvrtok sa na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska zíde Bezpečnostná rada OSN, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.
Útok odsúdili aj ČR, Taliansko, Fínsko i Európska komisia
Tureckú ofenzívu proti Kurdom na severovýchode Sýrie odsúdilo aj české ministerstvo zahraničných vecí. "Turecká ofenzíva iba zhorší situáciu civilistov a utečencov. Bude znamenať oddialenie návratu ľudí domov. Situáciu je možné upokojiť len diplomatickým tlakom. Očakávam spoločný postup EÚ, prispieť by mali aj USA," uviedol na Twitteri český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček (ČSSD) s tým, že bezpečnosť hraníc by mala byť zaistená inak.
Podľa spravodajského servera Novinky.cz premiér Andrej Babiš (ANO) v utorok avizoval, že v prípade útoku by sa mala zísť Bezpečnostná rada OSN. Babiš pri septembrovom stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom podporil plán na vznik bezpečnostnej zóny na severe Sýrie.
Podľa Európskej únie turecká ofenzíva v kurdských oblastiach Sýrie odďaľuje akúkoľvek nádej na pokrok smerom k ukončeniu konfliktu. Hovorkyňa Európskej komisie Maja Kocijančičová vo štvrtok uviedla, že ofenzíva zhorší prílev utečencov zo Sýrie, zvýši násilie voči nevinným civilistom a znemožní boj proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS). Dodala, že konflikt v Sýrii sa nevyrieši vojenskou, ale jedine politickou cestou.
Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio označil tureckú ofenzívu za "neakceptovateľnú". Útok Turecka odsúdilo aj Fínsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Turecké sily podľa Erdogana zabili v Sýrii 109 teroristov
Od začiatku ofenzívy v Sýrii zabili turecké sily už 109 "teroristov". Oznámil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v odkaze na sýrskych kurdských bojovníkov. Prezident žiadne podrobnosti neposkytol, avšak iné správy zo severovýchodnej Sýrie zatiaľ ani len zďaleka nenaznačujú taký vysoký počet obetí.
Erdogan zároveň varoval Európsku úniu, aby nenazývala vojenskú operáciu Ankary "inváziou" a obnovil tiež svoju hrozbu, že nechá sýrskych utečencov, aby zaplavili Európu. Ako povedal, Turecko by mohlo "otvoriť brány" prílivu sýrskych migrantov do Európy. Vyjadril sa tak vo štvrtok pred predstaviteľmi svojej vládnej strany. Zopakoval tiež, že jeho cieľom je predísť vzniku "teroristického štátu" pozdĺž tureckých hraníc.
Európska únia platí Turecku miliardy eur za pomoc pri zvládaní náporu sýrskych utečencov, čo má podľa európskych politikov priamy vplyv na podstatné obmedzenie ich prílivu do Európy. Jedným z deklarovaných cieľov tureckej vojenskej operácie proti Kurdom je pritom aj vytvorenie bezpečnostnej zóny, do ktorej by Ankara sýrskych utečencov premiestnila.
Kurdi v Paríži varovali pred možnými dôsledkami operácie tureckej armády
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo tureckého veľvyslanca v Paríži Ismaila Hakkiho Musu. Stalo sa tak v súvislosti s leteckou a pozemnou ofenzívou tureckej armády na Kurdmi ovládanom území na severe Sýrie. S výzvou reagovať na tureckú ofenzívu sa na "Európu" obrátil aj známy francúzsky filozof a spisovateľ Bernard-Henri Lévy, ku ktorému sa pridali aj ďalšie známe osobnosti, napr. Bernard Kouchner, Raphaël Glucksmann či prezident Kurdského inštitútu v Paríži Kendal Nezan. Signatári výzvy odmietajú, aby boli sýrski Kurdi vydaní napospas tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Ako pripomenul francúzsky denník Le Monde, prezident Emmanuel Macron v utorok v Elyzejskom paláci prijal hovorkyňu Sýrskych demokratických síl (SDF) Džihán Ahmadovú a tlmočil jej solidaritu a znepokojenie Francúzska v súvislosti so správami o vtedy ešte len pripravovanej tureckej vojenskej operácii nazvanej Prameň mieru. Francúzsky spravodajský portál France Info uviedol, že asi 100 Kurdov žijúcich vo Francúzsku sa v stredu večer zišlo v Paríži, aby protestovali "proti zrade" svojho národa zo strany Európy i Spojených štátov.
"Keď bolo treba poraziť Islamský štát, Kurdi boli za hrdinov. A dnes sú zrazu teroristami a treba ich likvidovať? To je neprijateľné," uviedol jeden z účastníkov zhromaždenia. Berivan Firat z kurdskej demokratickej rady upozornil, že ofenzíva tureckej armády nie je hrozbou len pre kurdský ľud, ale ohrozuje aj stabilitu Francúzska a Európy. Vysvetlil, že Kurdi zadržiavajú 11.000 príslušníkov Islamského štátu a ak bude turecká ofenzíva pokračovať, všetci bojaschopní Kurdi pôjdu na front a stráženie väzňov už nebude prioritou.
Turecko ako kandidátska krajina sa musí prispôsobiť zahraničnej politike EÚ
Turecko musí vziať do úvahy, že snaha o vstup do Európskej únie znamená zapojiť sa do jej zahraničnej politiky. Upozornila na to vo štvrtok Európska komisia (EK) v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou operáciou tureckej armády na severovýchode Sýrie. "Vstup do Európskej únie vyžaduje, aby sa všetky kandidátske krajiny zosúladili so zahraničnou politikou EÚ. Ak to Turecko myslí vážne so svojimi ambíciami (pripojiť sa k EÚ), je to cesta, ktorou sa musí vydať," uviedla hovorkyňa EK Maja Kocijančičová na tlačovej konferencii v Bruseli.
Turecko v stredu začalo vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii proti kurdským milíciám z Ľudových obranných jednotiek (YPG), ktoré Ankara považuje za "teroristickú" organizáciu. YPG má podporu západoeurópskych krajín a EÚ ju nevníma ako teroristickú skupinu. Európska únia podľa Kocijančičovej naopak zastáva stanovisko, že turecká ofenzíva v oblastiach Sýrie obývaných Kurdmi zmenšuje akúkoľvek nádej na pokrok smerom k ukončeniu konfliktu.
"Táto ofenzíva zvýši prílev utečencov zo Sýrie, eskaluje násilie voči nevinným civilistom a znemožní boj proti teroristickej organizácii Islamský štát," upozornila hovorkyňa EK. Zopakovala diplomatickú pozíciu EÚ, že konflikt v Sýrii nemožno vyriešiť vojenskou, ale jedine politickou cestou.
Nórsko pozastavilo vývoz zbraní do Turecka
Nórsko pozastavilo vo štvrtok všetky dodávky zbraní do Turecka. Reagovalo tak na spustenie operácie Ankary proti Kurom na severovýchode Sýrie, informovala agentúra AFP. "Vzhľadom na to zložitú a rýchlo sa meniacu situáciu nebude ministerstvo zahraničných vecí v rámci preventívnych opatrení plniť nové objednávky na vývoz obranného alebo viacúčelového materiálu... do Turecka," uvádza sa vo vyhlásení nórskeho ministerstva.
Mimovládky bijú na poplach
Na severovýchode Sýrie, kde spustilo Turecko leteckú aj pozemnú ofenzívu proti Kurdom, žije vo vzdialenosti do piatich kilometrov od tureckej hranice až 450-tisíc civilistov, a všetci sú ohrození bojmi.
"Civilisti sú v ohrození, keďže násilie sa stupňuje a humanitárne práce boli prerušené," uviedlo vo štvrtok v spoločnom vyhlásení štrnásť medzinárodných humanitárnych organizácií vrátane Lekárov bez hraníc, britskej mimovládky Oxfam či Nórskej rady pre utečencov.
Humanitárne organizácie vyzvali obe strany, aby postupovali "s maximálnou opatrnosťou a v prvom rade dbali na ochranu civilistov".
Turecko hlási vo svojom pohraničí päť mŕtvych a 70 zranených
Päť osôb vrátane deväťmesačného bábätka prišlo doteraz o život a približne 70 ďalších ľudí utrpelo zranenia v tureckých oblastiach pri sýrskych hraniciach pri ostreľovaní, ku ktorému došlo po tom, ako Ankara v stredu spustila vzdušnú a pozemnú ofenzívu na Kurdmi ovládanom území na severovýchode Sýrie. O obetiach informovala vo štvrtok agentúra AFP d odvolaním sa na miestne úrady.
Prvé z obetí boli hlásené v provincii Šanliurfa — išlo o zamestnanca daňového úradu v meste Akčakale a deväťmesačného sýrskeho chlapčeka. Úrad miestneho guvernéra uviedol, že sú to "prví mučeníci" tureckej vojenskej operácie nazvanej Prameň mieru. Ďalšie tri obete na životoch následne hlásili aj úrady z provincie Mardin.
Reportéri agentúry AFP priamo na mieste hlásili, že v pohraničnom meste Akčakale počuť nepretržite výbuchy. Paľba podľa nich zasiahla aj budovu miestnej vlády, pričom zranenia utrpeli najmenej traja ľudia, z toho jeden vážne. Útoky boli hlásené aj z ďalšieho tureckého pohraničného mesta Ceylanpinar. Neďaleko oboch zmienených miest sa nachádzajú sýrske pohraničné mestá Tal Abjad a Rás al-Ajn, ktoré sa stali hlavným terčom tureckej pozemnej ofenzívy.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii zároveň vo štvrtok informovalo, že v dôsledku tureckej invázie už za necelý jeden deň ušlo zo svojich domovov vyše 60.000 ľudí žijúcich v sýrskych pohraničných oblastiach, pričom väčšina z nich sa vydala na východ smerom k mestu Hasaka.
