Pipíky a pipinky: Kniha pre štvorročných o intímnych partiách vzbudzuje rozpaky i vášne

Podľa českého denníka iDnes je autorkou knihy vo francúzskom originále Camille Lauransová, ilustrovala ju Jess Pauwelsová. Originál sa volá Zizis et Zézettes (Pipíky a pipinky). Pod názvom „Co to tam mám?“ vyšla vo vydavateľstve v Česku a má deťom od štyroch rokov priblížiť základy sexuálnej výchovy. Odborníci ju prijímajú zdržanlivo, čitatelia a najmä užívatelia sociálnych sietí sa rozdelili na dva vášnivé tábory. Jedni sú absolútne za, druhí absolútne proti.

„Každý z nás v mladosti onanoval,“ povedal kedysi psychiater Sigmund Freud a pokračoval: „Kto si to neprizná, ten onanuje dodnes.“ Knižka, v ktorej sa opisujú pohlavné orgány detí a rodičov, má podľa nakladateľstva Svojtka & Co. búrať zábrany a tabu v spoločnosti. „Väčšina vašich kníh je perfektná. Ale táto kniha vhodná od štyroch rokov veku sa mi zdá prehnaná. Deti by sa v štyroch rokoch mali zaujímať o iné veci, než o tvar pipíkov a pipiniek,“ píše priamo na stránkach českého nakladateľstva čitateľ Pavel.  Približne tridsaťstránková publikácia popisuje, ako si deti pomenúvajú pohlavné orgány alebo sa ohmatávajú. „Pipík a pipinka sú veľmi citlivé časti tela. Stačí sa ich len ľahúčko dotknúť a už cítime, ako nás to šteklí. Andrejka to robí rada. Keď si ide do svojej izby odpočinúť, hladká si pipinku. Vie, že to môže robiť, keď ju nikto nevidí,“ píše sa na jednej z dvojstránok.

Knižka bola vypracovaná s odbornými radami pediatra, ale iba vo francúzskom vydaní. S Českou pediatrickou spoločnosťou podľa predsedu Jiřího Zemana nikto nekonzultoval. Napríklad predseda Sexuologickej spoločnosti Jaroslav Zvěřina, ktorého redakcia nakladateľstva oslovila so žiadosťou o odbornú konzultáciu (kniha nakoniec vyšla bez nej), považuje finálne spracovanie za nešťastné.

„Problematická je v niektorých pasážach. Ak by sa to dávalo rodičom na dovysvetľovanie, tak nič proti tomu. Ale v podobe, v aké to je deťom prezentované, to jest od štyroch rokov vyššie, to teda neviem,“ hovorí Zvěřina, ktorému sa nepáči napríklad časť, kde sa popisujú genitálie rodičov. „Väčšina rodín sa tým takto nezaoberá a zdá sa mi to nevkusné. Sám neviem, ako by som takúto publikáciu so svojimi deťmi preberal. Sexuálna výchova v podstate znamená poučenie, ale v tomto podaní na mňa pôsobí bulvárne. Nie som z toho nadšený. Nedávno som písal posudok, kde asi päťročný chlapec hovoril o tom, že jeho otecko má inú predkožku než on. Neviem, kde na to prišiel, ale ak mu to otec predvádzal, nie je to vhodné,“ dodal sexuológ.

„Co to tam mám?“ je súčasťou viacdielnej francúzskej série „Moje malé prečo“, ďalšie diely sa venujú napríklad alergii a smrti. Aj vo Francúzsku sú však reakcie na knihu rozporuplné. Napríklad na portáli Amazon sa čitatelia pozastavujú nad vekovým odporúčaním. „Ak nie sú pojmy úplne zbytočné, nezdajú sa mi pre deti zo škôlky užitočné ani detaily a anatomická presnosť. Knihu som zatiaľ uložila na dno zásuvky. Rozhodne nie je nevyhnutná pre štyri a polročné dieťa, ktoré sa niečím takým zaoberať nemusí,“ napísala v diskusii o francúzskom vydaní Julie. 

Aj na české nakladateľstvo sa zniesla vlna kritiky, dokonca ani na slovenskom Facebooku nechýbali vulgárne komentáre. Vedenie firmy tvrdí, že chce v knihe odpovedať na otázky, ktoré deti trápia a dlho nad vydaním uvažovalo. „Zvažovali sme za a proti a oslovili i mamičky na sociálnych sieťach. Viedli nás k tomu naše skúsenosti z minulosti. Takmer všetky reakcie nás však utvrdzovali v tom, že vydať knihu má zmysel,“ vysvetlila spolumajiteľka nakladateľstva Mirka Svojtková, ktorá zdôrazňuje, že kritika sa zniesla iba na jednu knihu spomínanej série. 

Podľa nakladateľstva je zbytočné zapchávať si uši pred otázkami, ktoré deti poča vývoja logicky kladú. Ľudia by sa nemali hanbiť o téme hovoriť, pretože deti chúlostivé otázky aj tak raz položia. 

„Našou knihou pomáhame mame a otcovi odpovedať. Tváriť sa, že takéto otázky sú tabu, škaredé, alebo že sa na také veci dokonca nesmú pýtať, nie je pre ďalší normálny vývoj dieťaťa dobré a môže to na deťoch zanechať následky. Kto chce, nech si knihu kúpi, a kto s ňou nesúhlasí, je to ľahké, nech si ju jednoducho nekupuje,“ dodala Svojtková.