JERUZALEM - Izraelská strana Modrá a biela, ktorá zvíťazila v nedávnych predčasných parlamentných voľbách, v piatok jednoznačne odmietla podmienky premiéra Benjamina Netanjahua na vstup do spoločnej koalície. Netanjahu podľa Modrej a bielej požadoval, aby bol on sám na čele takejto vlády, a tiež trval na tom, že súčasťou koalície budú aj ultranacionalistické a náboženské strany, ktoré sú jeho tradičnými partnermi.
"Je zrejmé, že stanovením si týchto dvoch podmienok sleduje vyvolanie tretích volieb, tak, ako to vyhovuje jeho zámerom," uvádza sa v piatkovom vyhlásení Modrej a bielej. Izraelský prezident Reuven Rivlin v stredu poveril zostavením vlády Netanjahua, a to aj napriek tomu, že vo voľbách zvíťazila Modrá a biela a Netanjahuov Likud skončil až druhý, hoci s tesným rozdielom.
Likud bude mať podľa konečných volebných výsledkov v izraelskom Knessete 32 poslancov, víťazná Modrá a biela Bennyho Ganca obsadí v parlamente 33 kresiel, a na treťom mieste je so ziskom desiatich parlamentných kresiel formácia Spoločný zoznam, ktorá združuje politické sily izraelských Arabov a krátko po voľbách vyslovila podporu Gancovi. To bolo prekvapivé, keďže podporovať akékoľvek veľké izraelské strany je u izraelských Arabov historicky nie veľmi typické.
Rivlinove rozhodnutie poveriť Netanjahua a nie víťazného Ganca možno pramení z toho, že ak sa k volebným výsledkom započítajú očakávané spojenectvá, má navrch Netanjahu - hoci opäť tesne, o jedno kreslo. Likud so svojimi tradičnými ultranacionalistickými a náboženskými spojencami disponuje v 120-člennom parlamente 55 kreslami, zatiaľ čo Modrá a biela a ďalšie umiernené strany ich majú 54.
Jazýčkom na váhach medzi Netanjahuom a Gancom bude zrejme strana Izrael, náš domov Avigdora Liebermana, ktorá má v parlamente osem poslancov. Lieberman má síce ideovo bližšie k Netanjahuovi, s ktorým zdieľa najmä nechuť k akýmkoľvek ústupkom voči Palestínčanom, neznesie sa ale s ultraortodoxnými náboženskými stranami, ktoré patria k Netanjahuovým tradičným spojencom.
Netanjahuovi začala v stredu plynúť na zostavenie vlády lehota 42 dní, a ak počas nej vládu nezostaví, prezident poverí niekoho iného. Ten by mal na zostavenie vlády ďalších 28 dní. Práve tento scenár po aprílových riadnych parlamentných voľbách Netanjahu obišiel, a keď sa mu po 42 dňoch nepodarilo zostaviť vládu, tak namiesto toho, aby prenechal túto možnosť inému, rozpustil parlament a vyvolal predčasné voľby.
Ďalšie zotrvanie Netanjahua pri moci by mohlo vyústiť do ďalšieho vyostrenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. Netanjahu sa v predvolebnej kampani prezentoval ostrými výpadmi proti Arabom, ktoré mnohí komentátori označovali za jednoznačne rasistické.
Najmä však sľuboval, že ak vyhrá voľby, budúca izraelská vláda pod jeho vedením anektuje všetky židovské osady na palestínskom Západnom brehu Jordánu. To šokovalo nielen Palestínčanov, ale aj medzinárodné spoločenstvo, snáď s výnimkou Netanjahuovho veľkého podporovateľa, amerického prezidenta Donalda Trumpa.
