NEW YORK - Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) vyzval politikov a vedcov, aby urýchlene konali, ak majú byť odvrátené ďalekosiahle dôsledky stále rýchlejšieho topenia sa ľadovcov a ďalších ľadových más na milióny ľudí. Experti v Monaku v osobitnej správe o oceánoch a kryosfére v dobe zmien klímy uviedli, že hladiny morí teraz stúpajú dvaapolkrát rýchlejšie, než tomu bolo v priemere v rokoch 1900 - 1990, a síce o 3,66 milimetra ročne.
Hladina svetových oceánov stúpne do konca tohto storočia o jeden meter, ak globálne oteplenie prekročí tri stupne Celzia, ku ktorému svet za súčasnej situácie smeruje. Počas celého 20. storočia pritom hladina oceánov stúpla o 15 centimetrov. V moriach značne ubudne množstvo rýb a hurikány budú silnejšie, ak sa nespomalí tempo globálneho otepľovania, varoval panel. Od roku 1993 sa pritom podľa neho zdvojnásobilo tempo, akým sa otepľujú oceány.
Tieto zmeny spôsobia škody nielen 71 percentám sveta pokrytým oceánmi a desiatim percentám planéty pokrytým snehom a ľadom; uškodia aj ľuďom, živočíchom, rastlinám, infraštruktúre a globálnej ekonomike, konštatoval Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy. "Oceány a zaľadnené časti sveta majú veľké problémy, čo znamená, že ich máme aj my," povedal jeden z vedúcich autorov štúdie Michael Oppenheimer. "Zmeny sa zrýchľujú," dodal.
Hladiny stúpajú
Správa ukazuje, že otepľovanie planéty spôsobené človekom masívne poškodzuje moria a ľadové masy. Jedným z alarmujúcich dôsledkov je práve stále rýchlejší vzostup hladiny morí, upozorňujú experti. Iba výrazné zníženie skleníkových plynov, ochrana ekosystémov a uvážlivé zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi môžu tento dramatický vývoj ešte zvrátiť.
Podľa tlačovej správy organizácie Greenpeace sú terajšie závery zatiaľ najucelenejším posúdením závažnosti dopadov zmien klímy na oceány a kryosféru, teda oblasti pokrytej ľadom, a potvrdzujú obavy, že vplyvy vypúšťania skleníkových plynov sú väčšie a prichádzajú rýchlejšie, než vedci doteraz predpokladali.
Tikajúca bomba vo forme permafrostov
Správa IPCC tiež okrem iného upozorňuje, že ak nezačnú rapídne klesať emisie skleníkových plynov, uvoľnia sa z permafrostu, teda večne zamrznutej pôdy, desiatky až stovky miliárd ton oxidu uhličitého a metánu do atmosféry, čo ešte prehĺbi klimatickú krízu. Arktické a subarktické permafrosty pritom najmä vo forme metánu obsahujú 1460 až 1600 gigaton uhlíka, čo je približne dvojnásobok uhlíka, ktorý je aktuálne v atmosfére.
Rozloha morského ľadu v Arktíde podľa satelitných snímok dosiahla rekordné minimá - je menšia o 2,1 milióna kilometrov štvorcových proti dlhodobému priemeru minimálne zamrznutej plochy. Strata ľadového príkrovu v Antarktíde sa v rokoch 2007 - 2016 proti rokom 1997 - 2006 dokonca strojnásobila.
Pohroma pre pobrežné regióny
Približne 130 odborníkov z 36 krajín analyzovalo dva roky aktuálne štúdie o oceánoch a ľadových masách a zhrnuli dôsledky zmien klímy na pobrežia a ostrovy, človeka a prírodu. Vedci a diplomati zo 195 štátov IPCC o týchto záveroch v uplynulých piatich dňoch debatovali na konferencii IPCC a v utorok schválili zhrnutie 900-stránkovej správy, ktorá bola zverejnená v stredu.
Vzostup hladiny spojený s topením ľadu v Antarktíde a Grónsku ohrozí početné pobrežné regióny, malé ostrovné štáty i veľké metropoly ako New York alebo Šanghaj, rovnako ako delty Gangy alebo Mekongu. Aj keby svet dokázal udržať globálne oteplenie do dvoch stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou, ako štáty sľúbili v parížskej dohode, zánik niektorých miest by bol neodvratný, uviedla agentúra AFP. Aj dnes, pri oteplení o jeden stupeň Celzia, sú už dopady silne citeľné pri búrkach, záplavách, horúčavách a obdobiach sucha.
