BUENOS AIRES - Niekoľko tisíc ľudí začalo v stredu táboriť v centre argentínskej metropoly Buenos Aires, aby takto úrady prinútili vyhlásiť v krajine "stav potravinovej núdze" a odsúdili politiku vlády prezidenta Mauricia Macriho, ktorá podľa nich neadekvátne reaguje na sociálnu krízu v krajine.
Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Argentína sa pár týždňov pred prezidentskými voľbami borí so závažnou ekonomickou krízou. Demonštranti, medzi ktorými sú aj rodiny s malými deťmi, majú v úmysle táboriť na Triede 9. júla (Avenida 9 de Julio) celých 48 hodín. Túto akciu zorganizovalo združenie viacerých odborov.
Ďalšia protestná akcia - v podobe spoločného stolovania - sa konala v stredu na Májovom námestí (Plaza de Mayo), ktoré sa rozprestiera priamo oproti prezidentskému palácu. Jej účastníci žiadajú, aby vláda vyhlásila stav potravinovej núdze a rozšírila program potravinovej pomoci okrem metropolitnej oblasti aj do všetkých ostatných regiónov.
Tieto protesty sa konajú v súvislosti s tým, že poslanci argentínskeho parlamentu vo štvrtok začínajú rozpravu o návrhu zákona o "potravinovej núdzi". Predkladateľom návrhu je opozícia. Cieľom zákona je zvýšiť pomoc ľuďom, ktorí si z dôvodu inflácie už nedokážu zabezpečiť dostatok potravín či stravovanie. Liberálna vláda prezidenta Mauricia Macriho s týmto návrhom nesúhlasí. Prijala však sériu mimoriadnych opatrení, medzi ktorými je aj zrušenie daní na základné potraviny.
Argentína, ktorá je v recesii od roku 2018, má jednu z najvyšších inflácií na svete (25,1 percenta medzi januárom a júlom, 54,4 percenta za posledných 12 mesiacov). V krajine podľa AFP poklesla spotreba, zatvárajú sa výrobné podniky, zvyšuje sa počet chudobných i nezamestnaných. Podľa AFP na uliciach Buenos Aires už bežne vídať žobrať celé rodiny. Hospodárska kríza sa zintenzívnila po augustových primárkach, v ktorých Macri utrpel porážku, takže jeho znovuzvolenie v prezidentských voľbách je otázne.
Výsledok tohto hlasovania, z ktorého vyšiel víťazne Alberto Fernández, ovplyvnil aj situáciu na finančných trhoch - investori totiž vidia v prípadnom víťazstve opozičného kandidáta väčšie riziko než v pokračovaní doterajšej trhovo orientovanej vlády. Prvé kolo prezidentských volieb sa v Argentíne bude konať 27. októbra. Ak ani jeden kandidát nezíska viac než 45 percent hlasov alebo 40 percent s rozdielom desať percent pred druhým v poradí, bude sa 24. novembra konať druhé kolo. V októbri budú Argentínci voliť i polovicu dolnej komory parlamentu a tretinu senátu.