Prežili krvavý teroristický útok na dvojičky, toto sú ich príbehy: Slová, z ktorých mrazí aj po rokoch

Keď presne pred 18 rokmi zasiahli dve unesené osobné lietadlá populárne newyorské Dvojičky (Twin Towers), svet sa zachvel. Rozsah vopred naplánovanej tragédie z 11. septembra sa však zobrazil v celej hrôze, keď tretie lietadlo narazilo do vládnej budovy Pentagonu a štvrté havarovalo v Pensylvánii, hoci cestujúci sa pustili do boja s teroristami na palube.

Obrazy horiacich veží sa stali symbolom hrôzy, ktorú spáchala al-Káida. Rovnako dramatické sú však aj príbehy o ľuďoch, ktorí prežili, pričom mnohých od strašnej smrti delil jediný rozhodujúci okamih. Tieto príbehy rozpráva kniha Jediné lietadlo na oblohe.

Monica O´Learyová dostala výpoveď

„Deň predtým, ako dve lietadlá zasiahli Dvojičky, som sa okolo druhej popoludní dozvedela, že som prepustená. Veľmi ma to rozrušilo a rozplakala som sa. Nakoniec, keď som sa upokojila, žena z personálneho oddelenia mi dala na výber: „Chcete sa vrátiť k svojmu stolu a vziať si veci, alebo chcete ísť domov?“

Ja som však povedala: „Chcem sa ísť rozlúčiť.“ So všetkými som sa na rozlúčku pobozkala. Moji kolegovia boli skvelí.

Nasledujúci deň som sedela v byte mojej susedky, keď sme v televízii videli, ako naša budova spadla. Spomínam si, že som sa zrútila na zem a kričala: „Nemali dosť času! Nemali čas dostať sa von!“ Vedela som, že sú mŕtvi. Neskôr mi zavolal kolega z firmy. Nevedela som, že prežil. Povedal: „Ak si ochotná vrátiť sa, máš miesto.“ Nedostala som vtedy výplatu, pretože všetci ľudia z personálneho zahynuli.“

Lyz Glick čakala dve hodiny na manželov hlas

„V pondelok ráno 10. septembra mal Jeremy cestovať do Kalifornie, rezervoval si nočný let. Žijeme v Hewitte v New Jersey a on mieril do Newarku na stretnutie. Zavolal mi okolo piatej popoludní a povedal, že v Newarku bol požiar a jemu sa nežiada prísť do Kalifornie o druhej ráno. Rozhodol sa prísť domov, dobre sa vyspať a chytiť prvý let v utorok skoro ráno.

Musela som sa zobudiť tesne po prvej havárii lietadla, pretože prvá vec, ktorú som urobila, bolo zapnúť televízor – a videla som horiacu vežu Svetového obchodného centra. Vtom som počula zvoniť telefón a mojich rodičov skríknuť: „Božemôj, Jeremy!“ Vbehla som k nim do izby a oni boli hrozne bledí. Prepadla som panike. Zašepkala som: „Ó, Božemôj, to nebol Jeremyho let, však nie?“ Odpovedali: „Nie. Zatiaľ je v poriadku.“ Použili slovko „zatiaľ“, pretože Jeremy im povedal, že lietadlo uniesli. Teroristi s ním plánovali naraziť do budovy Capitolu vo Washingtone.

Rodičia mi podali telefón. Môj muž zacítil v mojom hlase paniku, obaja sme naraz začali hovoriť: „Milujem ťa.“ Museli sme to hovoriť hádam 10 minút, kým sme sa trochu upokojili. Potom mi vysvetlil, čo sa stalo a priznal, že si nemyslí, že sa z toho dostane. Povedal mi, že ma veľmi miluje, aj našu dcérku Emerson, a chce, aby sme boli šťastné. Znelo to veľmi smutne. Stále hovoril: „Nemôžem uveriť, že sa to stalo práve mne.“ 

Povedal, že sú tam traja chlapíci, takí veľkí ako on, a že sa chystajú vrhnúť na únoscov, ktorí majú bombu, a pokúsiť sa dostať lietadlo pod kontrolu. Spýtal sa, či si myslím, že je to dobrý nápad. Trochu sme o tom diskutovali. Spýtal sa, čo si myslím, ako by sa mal zachovať. Povedala som: „Musíš to urobiť.“ Jeremy bol veľmi silný a vysoký muž, bol národným majstrom v jude, skutočne dobre urastený. Zažartoval: „Mám natierací nožík od raňajok.“ Napriek všetkému bol schopný vtipkovať. Potom povedal: „Dobre, položím telefón. Hneď som späť. Ľúbim ťa.“ Nechcela som počúvať, čo sa deje, tak som dala mobil svojmu otcovi. Neskôr mi povedal, že začul niekoľko výkrikov. Potom zaznel zvuk, ako keď sa rúti horská dráha. Potom už nebolo nič. Môj otec zostal na linke dlhšie ako dve hodiny a dúfal – hoci nádej už nebola.“

Michael Lomonaco skočil pred prácou k optikovi

„V to ráno som potreboval zájsť do optiky s okuliarmi na čítanie. Keď som dorazil pred Tower Two, pomyslel som si: „Páni, veď je ešte zavčasu. Nie je ani štvrť na deväť. Stavím sa, že stihnem vyšetrenie a okuliare budú popoludní hotové.“ Zamieril som rovno do LensCrafters v budove veže. O minútu neskôr som už stál pri pulte. Vzali ma do vyšetrovacej miestnosti a doktor zmeral dioptrie mojich starých okuliarov. Nechal ma vo vyšetrovacej miestnosti a zavrel za sebou dvere. Potom sa vrátil – dosť tresol dverami. Bol bledý. Povedal: „Niečo sa stalo. Musíme odtiaľto vypadnúť.“

Vyšiel som na chodbu. Esbéeskár tam šermoval rukami. Kričal na ľudí: ,Bežte! Utekajte von!´ Otočil som sa a uvidel hrozný požiar v Tower One. Pomyslel som si, že tam niečo vybuchlo. Napadlo mi: “Božemôj, všetci sú v práci!“ Nasledovala ďalšia myšlienka: ,Dobre, ostanem pokojný. Zídu dolu po požiarnych schodoch.´ Optimisticky som si myslel, že ľudia sa naozaj dostanú von po požiarnych schodoch.

Trvalo dlhé, nekonečné dni spísať zoznam nezvestných – bolo ich nespočetne mnoho. Až do konca toho týždňa som veril, že niekomu sa muselo podariť zostúpiť po schodoch. Stratili sme 72 ľudí, ktorí tam pracovali vo firme Windows.”

Ako znie, keď z neba padá človek

Najstrašnejšie zo všetkého však bolo utrpenie ľudí uväznených na horných poschodiach uprostred stúpajúcich teplôt a smrtiaceho dymu. Mnohí spadli z okien, na ktorých stáli – a mnohí dobrovoľne skočili. Svedkovia tých skokov sa ešte dnes chvejú od hrôzy.

Wesley Wong, špeciálny agent FBI, New York: „Akýsi hasič mi niečo povedal, nerozumel som – povedal: „Dávajte si pozor na padajúce telá.“ Keď som sa priblížil k budove, zakričal na mňa ďalší: „Bežte preč! Jeden letí!“ Stuhol som a pozrel na tú krásnu jasnomodrú oblohu. Uvidel som muža, ktorý padal z neba. Mal modré nohavice, bielu košeľu a kravatu. Tmavé vlasy. Nemohol som uveriť tomu, čo vidím.“

Det David Brink z jednotky záchrannej služby, New York: „Padalo veľa tiel. Videl som reťazec štyroch ľudí, ktorí sa držali za ruky a skočili. Iba som na nich hľadel a hovoril: „Chcem vám pomôcť. Vydržte, prosím, vydržte.“ Vedel som však, že nemôžem urobiť nič.“

Charles Hirsch, šéflekár, New York: „Bol to pohľad a zvuk, na ktorý nikdy nezabudnem. Strašný zvuk tiel ľudí, ktorí dopadli na zem. “

Peter Moog, policajt, New York: „Videl som, ako istý muž dopadol na hasiča. Ten bol jedným z prvých hasičov, ktorý zomrel."

Rudy Giuliani, starosta mesta New York: „Videl som muža pri okne, muselo to byť sté, stoprvé alebo stodruhé poschodie. Vyskočil. Stuhol som a sledoval som ho, ako letí. Bol to šokujúci zážitok. Nacvičovali sme poplach pri veľa udalostiach – útoku antraxom, sarínovým plynom, v situáciách s rukojemníkmi. Toto však bolo strašnejšie ako hocičo iné, čo si  len dokážete predstaviť. “

Gregory Fried, vedúci chirurg, New York: „Počuli ste zvuk ,huuuuš´, potom úder a špľachnutie. Jeden policajt sa ma spýtal: „Čo to bolo?“ – „Človek,“ odpovedal som.“

Bill Spade, hasič, New York: „Vchod do Severnej veže sa otváral detektorom pohybu. Tieto dvere sa stále otvárali a zatvárali – reagovali na telá, ktoré dopadali na zem. “

Výsledky oficiálneho vyšetrovania

Štyri komerčné lietadlá unieslo11. septembra 2001 devätnásť mužov z  militantnej islamskej organizácie al-Káida. Dve lietadlá narazili do Twin Towers Svetového obchodného centra v New Yorku, čím spôsobili pád obidvoch veží.

Tretie lietadlo narazilo do západného krídla budovy vedenia Ministerstva obrany USA –Pentagonu vo Virgínii.

Štvrté lietadlo spadlo do neobývanej oblasti v Pensylvánii. Niektorí pasažieri a členovia posádky sa hrdinsky pustili do boja s teroristami, aby dostali lietadlo pod svoju kontrolu.

Nikto na palube týchto lietadiel neprežil.

Útoky si vyžiadali okolo 6-tisíc zranených a 2 996 obetí. K obetiam patrili väčšinou civilisti z vyše 70 krajín sveta.