MOSKVA - Kandidáti, ktorých v komunálnych voľbách v Moskve podporovali opozičné parlamentné strany alebo kandidovali ako nezávislí, obsadia v moskovskej mestskej Dume 20 zo 45 kresiel. Tlačové agentúry na základe zverejnených výsledkov konštatujú, že prokremeľskí kandidáti utrpeli v Moskve veľkú porážku.
Po sčítaní 99,47 percenta hlasov odovzdaných v nedeľných (8.9.) komunálnych voľbách o tom podľa agentúra Interfax informovala mestská volebná komisia. Interfax spresnil, že 13 zo spomínaných 20 kresiel získali kandidáti Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF). Poslancami moskovskej Dumy sa stali aj ďalší siedmi zástupcovia opozičných strán - štyria za liberálnu stranu Jabloko a traja za stranu Spravodlivé Rusko.
Mnohých z úspešných kandidátov zo strán parlamentnej opozície pritom ako vhodných kandidátov voličom odporúčal aj projekt opozičného ruského politika Alexeja Navaľného s názvom Rozumné hlasovanie. Navaľnyj ho spustil koncom novembra 2018 v rámci svojho nového konceptu vzdelávania voličov. Podstatou Rozumného hlasovania je, že samotní voliči sa môžu spojiť, dohodnúť sa a pri voľbách koordinovane odovzdať svoje hlasy pre nich najprijateľnejšiemu kandidátovi, hoci s ním aj ideologicky nesúhlasia alebo im nie je sympatický, ale dosiahnu tak porážku jeho súpera z vládnej strany.
Zostávajúcich 25 miest bude obsadených kandidátmi, ktorých do volieb oficiálne nedelegovala žiadna politická strana, ale de facto ide o zástupcov vládnej strany Jednotné Rusko. Chýbať medzi nimi bude podľa Interfaxu šéf moskovskej pobočky vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Meteľskij, ktorého v jeho volebnom obvode porazil kandidát komunistov. Účasť vo voľbách v Moskve bola tesne nad 21 percent - podobne ako pred piatimi rokmi. Vtedy kandidáti Jednotného Ruska a provládnej platformy Moja Moskva získali v zastupiteľstve ruskej metropoly 38 mandátov.
Moskovský primátor Sergej Sobianin privítal výsledok volieb vo svojom meste. Vyhlásil, že podľa ich výsledkov sa zloženie Moskovskej mestskej Dumy stalo politicky rôznorodým, čo by malo byť pre ňu prínosom. Navaľnyj považuje výsledok komunálnych volieb v Moskve za víťazstvo svojho projektu Rozumné hlasovanie.
Väčšina nezávislých kandidátov sa o priazeň voličov nemohla uchádzať, keďže volebná komisia odhalila pri ich registrácii formálne nedostatky v podpisových hárkoch, ako aj ďalšie narušenia volebného zákona. Toto rozhodnutie volebných orgánov následne počas leta vyvolalo v Moskve masové demonštrácie, ktoré vyústili do zatýkania aktivistov opozície a použitia neprimeranej sily zo strany bezpečnostných zložiek.
Za organizovanie či účasť na týchto úradmi nepovolených zhromaždeniach alebo za použitie násilia voči verejnému činiteľovi bolo na tresty väzenia odsúdených viacero zadržaných. Verdikty súdov i násilie bezpečnostných zložiek vyvolali kritiku nielen v Rusku, ale aj v zahraničí.
OSN je znepokojená policajným násilím v Rusku
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyjadrila v pondelok znepokojenie v súvislosti s postupom ruských bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Rusku, ktorí sa počas letných mesiacov domáhali slobodných volieb a rovnosti šancí všetkých kandidátov. Bacheletová súčasne pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve vyzvala na vyšetrenie prípadov podozrenia na neprimerané použitie sily.
Počas leta sa v Rusku konali mnohé masové zhromaždenia za slobodné voľby, pričom najdramatickejšia bola situácia v Moskve, kde tamojšia volebná komisia pre formálne chyby v podpisových hárkoch a ďalších dokumentoch nezaregistrovala väčšinu nezávislých kandidátov volieb do Moskovskej mestskej dumy. Vo svojom úvodnom prejave na 42. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva Bacheletová okrem znepokojenia v súvislosti s "rozsiahlym zatýkaním a policajnými zásahmi v Ruskej federácii" poukázala aj na toto "vylúčenie niekoľkých opozičných kandidátov" z komunálnych volieb.
Bacheletová tiež povedala, že počas demonštrácií v júli a auguste bolo zatknutých viac ako 2500 ľudí. Informovala, že "v súčasnosti je päť osôb odsúdených na trest odňatia slobody a iní čelia obvineniam" zo spáchania trestného činu. Bacheletová vo svojom prejave vyzvala príslušné orgány v Rusku, aby "presadzovali slobodu prejavu, právo na pokojné zhromažďovanie a právo zapájať sa do verejných záležitostí," dodala. Spomínané voľby sa konali uplynulú nedeľu a po búrlivom lete boli považované za test súčasnej vlády a prezidenta Vladimira Putina. Kým v Moskve provládne sily utrpeli veľké strany, v regiónoch sa podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov potvrdilo silné postavenie provládnych síl.
Voľby rôzneho druhu sa v nedeľu konali v 85 regiónoch Ruskej federácie. Občania okrem iného volili zastupiteľov do 13 regionálnych zhromaždení, gubernátorov 16 subjektov, mestské Dumy v 22 administratívnych centrách a primátorov troch krajských miest. Konali sa aj doplňujúce voľby do Štátnej dumy, a to v štyroch jednomandátových volebných obvodoch - mestách Chabarovsk, Novgorod, Sverdlovsk a Oriol.
Šéfa štábu Alexeja Navaľného v Petrohrade obliali neznámou tekutinou
Koordinátor petrohradského štábu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného sa stal v pondelok obeťou útoku neznámou zelenou tekutinou, ktorú mu útočník vychrstol do tváre. Informoval o tom spravodajský portál Novaja gazeta. K incidentu, ktorého terčom bol Alexandr Šuršev, došlo neďaleko budovy obvodnej volebnej komisie v okrese Admiraltejskij v Petrohrade.
Útokom sa začala zaoberať polícia, aj keď Šuršev sa rozhodol nepodať trestné oznámenie. Podobný útok pred dvoma rokmi zažil aj samotný Navaľnyj, ktorý pri ňom utrpel stredne ťažké chemické popáleniny pravého oka a mal dočasne problémy s videním.
K podobnému útoku došlo aj počas nedeľňajších volieb, keď si Petrohradčania volili poslancov mestského zastupiteľstva a gubernátora. Útoku dezinfekčným roztokom zelenej farby, tzv. zelionkou, bola vystavená členka volebnej komisie Anna Šlejnikovová. Útok spáchala neznáma žena. Šlejnikovová podala trestné oznámenie.
Žirinovského LDPR vyšla víťazne zo všetkých volieb v Chabarovskom kraji
Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) získala v Chabarovskom kraji na východe Ruska väčšinu hlasov vo všetkých typoch volieb, ktoré sa tam v nedeľu konali. Išlo o doplňujúce voľby do Štátnej dumy, voľby do krajskej Dumy, ako aj o hlasovanie o primátorovi a členoch zastupiteľstva mesta Komsomoľsk nad Amurom. Rozhodovalo sa aj o zložení mestskej Dumy v meste Chabarovsk.
Predseda LDPR Vladimir Žirinovskij je spokojný s dosiahnutými výsledkami. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy tiež vyhlásil, že "hlasovanie v tomto regióne ukazuje reálne možnosti strany". Uviedol, že kandidáti LDPR v mnohých regiónoch čelili zastrašovaniu, úplatkárstvu a iným taktikám. Politológ Dmitrij Oreškin vo vysielaní Echa Moskvy spresnil, že v mestských parlamentoch Chabarovska a Komsomoľska nad Amurom bude iba po jednom zástupcovi inej strany, ostatní poslanci budú z LDPR. Pripomenul však, že nejde "o nijakú senzáciu", lebo ruský Ďaleký východ bol vždy baštou LDPR.
"Títo ľudia nikdy neprejavovali veľkú úctu moskovským úradom, vždy si mysleli svoje a Vladimir Žirinovskij sa im zapáčil. Teraz to malo za následok protest a rebéliu" proti vládnej strane Jednotné Rusko, vyjadril sa Oreškin. Politológ tiež upozornil, že i napriek postoju miestnych voličov Chabarovský kraj dostáva "peniaze z Moskvy" a podriaďuje sa jej rozhodnutiam.
LDPR, ktorá je na ruskej politickej scéne od roku 1989, býva označovaná za krajne pravicovú a populistickú. Sama seba však vníma ako centristickú a proferormnú silu, stojí na pozíciách ruského nacionalizmu a imperializmu - Žirinovskij totiž podporuje anexiu Poľska, Aljašky a Fínska v hraniciach cárskeho Ruska. LDPR žiada aj kontrolu štátu nad pôdou, zákaz "netradičných" náboženských siekt, štátne vlastníctvo ekonomicky strategických odvetví a radikálnu reformu justície. Žirinovskij sa okrem toho preslávil protižidovskými výpadmi, pričom on sám má po otcovi židovský pôvod.
