NEW YORK - Americké burzy zaznamenali v pondelok najhorší deň v tomto roku. Dôvodom prepadu bola eskalácia obchodnej vojny s Čínou. Peking totiž zareagoval na nové americké clá ohlásené minulý týždeň devalváciou meny.
Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average v pondelok stratil 767,27 bodu alebo 2,90 % a uzavrel na úrovni 25.717,74 bodu. Predtým sa počas obchodovania nachádzal v mínuse o viac než 961 bodov. Širší index S&P 500 sa znížil takmer o 3 % na 2844,74 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 3,5 % na 7726,04 bodu.
Výpredaj spustil Trump
Všetky spomenuté dôležité index zaznamenali najhorší deň v tomto roku. S&P 500 už stratil viac než 6 % v porovnaní s rekordným maximom dosiahnutým v júli. Výpredaj na akciových trhoch spustil minulý týždeň americký prezident Donald Trump, ktorý ohlásil ďalšie clá na čínske tovary. Navyše americká centrálna banka (Fed) nesignalizovala agresívne uvoľnenie menovej politiky.
V pondelok prepad prehĺbilo oslabenie jüanu. Kurz čínskej meny padol na najnižšiu úroveň od roku 2008 a prelomil politicky citlivú hranicu 7 CNY/USD. Trump obvinil Čínu z menovej manipulácie. Nasdaq klesol šiesty obchodný deň po sebe, čo je jeho najdlhšia takáto negatívna séria od konca roka 2016. Takisto S&P 500 oslabil už šiesty deň po sebe a Dow Jones piaty.
Analytici varujú
Rast obchodného konfliktu medzi USA a Čínou sa môže podpísať pod ďalšie spomalenie svetovej ekonomiky. Doplatiť na to môžu podľa analytikov najmä krajiny, ktoré sú naviazané na tieto dve krajiny. "Reeskalácia obchodného sporu medzi oboma veľmocami ešte viac podkope sentiment už teraz spomaľujúcej sa svetovej ekonomiky. V prípade, že bude nervozita dlhšie trvať a budú zavádzané ďalšie protekcionistické opatrenia, podpíše sa pod ďalšie spomalenie jej už teraz podtrendového rastu pri slabosti výrobného sektora," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Vyhrotenie obchodnej vojny medzi týmito dvomi krajinami môže zasiahnuť aj ďalšie ekonomiky. "Vzájomná obchodná vojna sa dotkne nielen ich, ale prostredníctvom dodávateľských reťazcov aj mnohých ostatných krajín. Americké clá na čínske tovary negatívne ovplyvnia najmä Taiwan, Malajziu, Singapur, Južnú Kóreu a Hongkong," tvrdí Pánis. Naopak, na čínske importné clá podľa neho doplatia okrem samotných amerických firiem najmä podniky z Kanady, Mexika, Čile, ale aj z Írska či Saudskej Arábie.
Problém môžeme mať aj my
"Eskalácia obchodnej vojny a zhoršenie vyhliadok nie je dobrou správou pre českú ekonomiku, ktorá je malá a otvorená, ako aj vysoko závislá na plynulosti medzinárodného obchodu," tvrdí hlavný ekonóm Českých investičných fondov Lukáš Kovanda. Rast slovenskej ekonomiky by v tomto roku mal podľa odhadu rezortu financií spomaliť na 3,5 %. Hoci za tým stojí najmä vývoj v eurozóne, Inštitút finančnej politiky upozornil aj na ďalšie riziká, ktoré môžu ovplyvniť vývoj slovenskej ekonomiky. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody. V dôsledku obchodných konfliktov medzi USA a Čínou sa zvyšuje miera neistoty a znižuje investičná aktivita na globálnej úrovni.
Analytici sú však presvedčení, že Čína má možnosti, ako sa vysporiadať s dosahmi obchodnej vojny. "Peking má priestor pre prijatie rôznych kompenzačných opatrení v podobe menových a najmä fiškálnych stimulov tak, aby doručil vyše šesťpercentný ekonomický rast. Americká ekonomika rastie stále mierne nadtrendovo a poistné zníženie sadzieb Fedom a očakávané ďalšie uvoľnenie menovej politiky by mohli limitovať jej spomaľovanie, ku ktorej bude náchylná pri obchodnej vojne," hovorí Pánis.
Začiatkom tohto týždňa kurz čínskej meny oslabil a prvýkrát za vyše desaťročie prelomil politicky citlivú hranicu sedem jüanov za dolár. Čína však odmieta obvinenia z menovej manipulácie. "Tým, že Peking necháva čínsku menu oslabiť, sa Čína môže ľahšie vysporiadať s vplyvom obchodnej vojny. Zaťaženie dodatočnými clami, ktoré čínske výrobky v USA zdražujú, totiž čínski vývozcovia môžu aspoň čiastočne kompenzovať práve vďaka slabšej mene," priblížil Kovanda s tým, že Čína nemôže nechať oslabiť domácu menu až príliš, lebo by hrozil masívny odliv kapitálu z krajiny.
Riešenie v nedohľadne
Podľa analytičky Next Finance Markéty Šichtařovej sa situácia vo svete tak skoro pravdepodobne neupokojí. "Bude trvať niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa znovu podarí dohodnúť mier v obchodnej vojne, ak vôbec. September neprinesie definitívny koniec obchodného hašterenia. Navyše Trump môže začať útočiť zvýšením ciel i na Európu. Jednoducho, prezidentské voľby v USA sú už o rok na jeseň. Povoľovanie a uťahovanie skrutiek v obchodnej vojne je pre Trumpových priaznivcov zaujímavé," dodala Šichtařová.
Označenie Číny za menového manipulátora zvyšuje tlak na Fed
Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell bude možno prinútený pristúpiť k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky po tom, ako Spojené štáty oficiálne označili Čínu za manipulátora meny. Rozhodnutie ministra financií Stevena Mnuchina znamená, že USA odštartovali formálny proces s cieľom riešiť, ako Washington tvrdí, "nespravodlivú konkurenčnú výhodu" zo strany Číny. Peking však menovú manipuláciu odmieta a podľa čínskej centrálnej banky označenie Číny za menového manipulátora vážne poškodzuje medzinárodné pravidlá.
Podľa analytikov však najnovší krok Washingtonu zvyšuje tlak na vedenie americkej centrálnej banky Fed. Eskaláciou sporu s Čínou totiž výrazne rastie riziko ďalšieho spomalenia rastu americkej ekonomiky. To by mohlo donútiť Fed reagovať opätovným znížením úrokových sadzieb. Ako povedal Tim Duy, profesor ekonómie na Oregonskej univerzite, ak rozhodnutie Fedu z konca júla znížiť úrokové sadzby predstavovalo určitú poistku proti prípadným rizikám, tak pravdepodobnosť takéhoto rizika teraz výrazne vzrástla.
Šance, že americká centrálna banka zníži úrokové sadzby opäť, a to hneď na najbližšom zasadnutí v septembri, pričom zníženie dosiahne 50 bázických bodov, odhadujú trhy v súčasnosti takmer na 40 %. V pondelok (5. 8.) pred reakciou americkej vlády stanovili trhy túto pravdepodobnosť na 30 % a v piatok, teda predtým, než jüan prelomil hranicu 7 CNY/USD, na necelé 2 %. Podľa analytikov tlak na banku bude zvyšovať aj Donald Trump. Ten už rok zavádza a následne zvyšuje clá na čínske produkty s cieľom dotlačiť Čínu k obchodnej dohode výhodnej pre USA a zároveň núti centrálnu banku, aby zmierňovala menovú politiku a nepriaznivé vplyvy obchodného konfliktu kompenzovala.
V dôsledku oslabenia rastu americkej ekonomiky centrálna banka nakoniec koncom júla úrokové sadzby znížila, ale iba o štvrť percentuálneho bodu do pásma 2 % - 2,25 %, na čo Trump zareagoval tým, že centrálna banka "opäť sklamala". Hneď na nasledujúci deň (1. 8.) Trump oznámil zavedenie 10-percentných dovozných ciel na čínsky tovar v ročnej hodnote 300 miliárd USD (268,29 miliardy eur) s platnosťou od 1. septembra.
O štyri dni nato Čína umožnila svojej mene oslabiť a prvýkrát za vyše desaťročia prelomiť kľúčovú hranicu 7 jüanov za dolár. Navyše Peking zastavil dovoz amerických agrokomodít, ktoré patria k najcitlivejším vývozným artiklom USA. Podľa ekonómov to prakticky znamená začiatok obchodnej vojny. Reakcia Trumpa bola okamžitá. Čínu označil za menového manipulátora niekoľko hodín predtým, než tak oficiálne urobilo ministerstvo financií, a dôrazne na to upozornil práve centrálnu banku.
Analytici teraz očakávajú, že Fed bude musieť reagovať. "Banka nechce, aby si trh myslel, že kapituluje pod tlakom Bieleho domu alebo obchodných sporov," povedal ekonóm Scott Anderson. "V prípade hrozby pre vyhliadky ekonomiky však reagovať bude a táto hrozba je v súčasnosti reálna," dodal.
