BAGDAD - Irak v nedeľu poprel, že by mu patril tanker, ktorý 31. júla zadržali v Perzskom zálive iránske revolučné gardy. Uviedla to agentúra DPA s odvolaním sa iracké ministerstvo ropného priemyslu, podľa ktorého ide o malé plavidlo, aké Irak nepoužíva.
"Ministerstvo nevyváža ropu na svetové trhy, ale obmedzuje svoju činnosť na vývoz nespracovanej ropy a ďalších ropných produktov podľa medzinárodne akceptovaných rámcov, mechanizmov a kontrol," citovala vyjadrenie hovorcu rezortu iracká televízia as-Sumaríja.
Ropný tanker, ktorý už 31. júla v Perzskom zálive zadržal Irán, pochádza z Iraku. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na iránske médiá. Iracké plavidlo s názvom Hita prevážalo 700.000 litrov ilegálnej nafty. Palivo bolo následne skonfiškované.
Iránske revolučné gardy (IRGC) zastavili tanker v stredu večer pri ostrove Fársí v provincii Búšehr a zatkli sedem členov jeho posádky. Pašovaná nafta smerovala do štátov Perzského zálivu. IRGC sú čoraz častejšie využívané na operácie proti pašerákom paliva v danej oblasti.
Správa o zadržaní tankera prichádza po tom, ako Teherán skonfiškoval v Hormuzskom prielive loď Stena Impero plaviacu sa pod britskou vlajkou a loď MT Riah plaviacu sa pod panamskou vlajkou, čo vyvolalo nárast napätia vo vzťahoch medzi Britániou a Spojenými štátmi.
Zadržanie tankerov ako odplata?
Zadržanie týchto plavidiel bolo podľa DPA vnímané ako odplata za zadržanie tankera Grace-1 pri britskom území Gibraltáru britskými námornými silami. Tento tanker údajne viezol v rozpore so sankciami EÚ iránsku ropu do Sýrie.
USA tiež obvinili Irán z dvoch útokov, pri ktorých v máji a júni v Perzskom zálive došlo k poškodeniu plavidiel pomocou náloží. Teherán však obvinenia odmieta. Patová situácia vyvolala diskusiu medzi Washingtonom, Londýnom a ďalšími krajinami o možnosti vytvorenia medzinárodnej misie zameranej na bezpečnosť lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Bahrajn stojí na čele iniciatívy zameranej na boj proti "opakovanej agresii Iránu" v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive, ktorý predstavuje strategickú trasu medzi Iránom a Ománom.
Spojené štáty zohrávajú v tomto námornom spore kľúčovú úlohu - Washington totiž vyvíja maximálny tlak na Teherán na pozadí odstúpenia USA od jadrovej dohody podpísanej v roku 2015 medzi Iránom a svetovými mocnosťami. USA taktiež opakovane obviňujú Irán z vojenskej agresie na Blízkom východe.
Nemecko, ako jeden zo signatátov danej dohody, sa dištancuje od kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu. Nie je preto pravdepodobné, že sa Nemecko zúčastní na zmienenej misii v Hormuzskom prielive.
