MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že sankcie Európskej únie uvalené na Rusko spôsobili väčšie škody eurobloku.
"Reštrikcie Západu stáli Rusko od roku 2014 - v podobe stratených príležitostí - 50 miliárd dolárov, zatiaľ čo Európska únia prišla o 240 miliárd dolárov," povedal Putin počas výročnej telekonferencie s občanmi. Dodal, že Spojené štáty prišli pre sankcie približne o 17 miliárd dolárov.
Západné štáty začali zavádzať sériu sankcií voči Rusku po tom, ako Moskva v roku 2014 anektovala Krym patriaci pod správu Ukrajiny. Rusko na tento krok reagovalo protiopatreniami. Na otázku, či sa Rusko so všetkými štátmi pomerí a aký to bude mať vplyv na ekonomiku, Putin lakonicky odpovedal: "My sme sa predsa s nikým nepohádali".
Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, Putin ubezpečil, že vedenie krajiny sa zaoberá otázkou výmeny zajatcov. Podľa jeho slov sa diskutuje aj o možnostiach prepustenia ukrajinských námorníkov, ktorí boli zadržaní vlani na jeseň počas incidentu v Kerčskom prielive. Tento problém by sa mal riešiť komplexne, poznamenal prezident.
Vyjadril sa aj k sporu medzi americkou vládou a čínskou spoločnosťou Huawei, ktorého podstatou podľa neho je "ekonomická rivalita". Tradičná výročná videokonferencia sa začala na poludnie miestneho času a v priamom prenose ju vysielalo niekoľko televíznych kanálov, rozhlasových staníc a sociálnych sietí.
Tento rok v otázkach dominovali sťažnosti na nízke mzdy, zničené cesty a školy, preplnené nemocnice, zlú dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach, čo podľa Putina súvisí aj s nedostatkom bytov pre záujemcov o prácu a iné sociálne otázky. Putin sa vyjadril aj problémom v oblasti životného prostredia, najmä pálčivej otázke skladovania a recyklácie odpadu.
EÚ predĺžila aj druhý súbor sankcií voči Rusku súvisiaci s konfliktom v Donbase
Lídri EÚ predĺžili vo štvrtok na summite v Bruseli o ďalších šesť mesiacov ekonomické sankcie uvalené voči Rusku za jeho nedostatočnú realizáciu minských mierových dohôd zameraných na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Ruské sankcie boli jednomyseľne predĺžené o ďalších šesť mesiacov z dôvodu nedostatočnej implementácie minských dohôd," napísal na Twitteri Preben Aamann, hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska.
Terčom zmienených ekonomických sankcií sú celé sektory ruského hospodárstva vrátane jeho ropných spoločností, píše AFP. Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny trvá od jari roku 2014, keď tam vznikli samozvané republiky, ktoré sa postavili proti novému, prozápadnému ukrajinskému vedeniu a vyhlásili svoju nezávislosť.
V septembri 2014 zástupcovia Ruskom podporovaných samozvaných republík Donbasu - Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), Kyjeva, Moskvy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podpísali prvú a vo februári 2015 druhú minskú dohodu, ktoré sumarizujú opatrenia na deeskaláciu konfliktu v Donbase. Stanovuje sa v nich vyhlásenie prímeria a stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami konfliktu. Napriek tejto dohode na styčnej línii stále dochádza k prestrelkám, a to aj z tých typov zbraní, ktoré mali byť stiahnuté.
Európska únia už skôr vo štvrtok predĺžila o ďalší rok aj sankcie, ktoré voči Rusku zaviedla v roku 2014 za jeho anexiu Krymského polostrova od Ukrajiny. Tieto sankcie zakazujú určitý dovoz a vývoz z Krymu, a spoločnostiam z členských krajín EÚ bránia na Kryme investovať či ponúkať služby pre turistov.
