BRATISLAVA - Francúzsko v stredu popoludní začalo odstraňovať 36-metrový priehradný múr priehrady Vézin na rieke Sélune. Spolu s ním odstránia i priehradný múr La-Roche-qui-Boit (16 m). Ide o dlhoročný projekt, ktorý počíta s obnovením prirodzenej riečnej krajiny a s návratom lososov a úhorov do rieky i do zálivu Mont-Saint-Michel. Ten je vyhľadávanou turistickou atrakciou – kláštorom na malom skalnatom výbežku, ktorý je zapísaný i v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Slovensko žije od stredy na ekologický dlh: Na svoj životný štýl ročne potrebujeme 2,6 planéty
„Odstránenie Vezins Dam je ďalším signálom revolúcie v európskom prístupe k riekam. Namiesto budovania nových priehrad sa pozornosť krajín sústredí na obnovu biodiverzity a návrat života do riek,“ hovorí Roberto Epple, prezident European Rivers Network (ERN). „Po odstránení priehrady príroda dokáže veľmi rýchlo obnoviť život na rieke. Teším sa, keď uvidím okolo Mont-Saint-Michel opäť plávať lososy, keď sa budú po rieke Sélune vracať na svoje niekdajšie neresiská. Bude to po prvý raz odvtedy, keď boli moji starí rodičia ešte deti.“
Odstránenie oboch priehrad sa iba začína, proces postupnej revitalizácie počíta ešte s dvomi rokmi, počas ktorých sa uvoľní pre migráciu rýb 90 kilometrov rieky. Takéto obnovenie dobrého ekologického stavu riek vyžaduje od európskych krajín Rámcová smernica o vode. Hraničný termín je rok 2027.
Smernica počíta s obnovou pôvodnej riečnej krajiny v okolí európskych riek, znižovaním znečistenia a v neposlednom rade práve s odstraňovaním starých bariér na riekach a s ich postupným spriechodňovaním pre migrujúce druhy rýb. Smernica teraz prechádza procesom verejnej konzultácie.
„Francúzsko začalo s odstraňovaním bariér už v 90. rokoch a teraz opäť píšu históriu, keď spustili zatiaľ najväčší projekt odstraňovania priehrady v Európe. Musíme im blahoželať a veriť, že podobné projekty sa objavia i u nás. WWF Slovensko mapuje nefunkčné bariéry na riekach a veríme, že sa nám podarí dosiahnuť odstránenie niektorých z nich i z našich riek. Okrem toho sledujeme projekty výstavby malých vodných elektrární (MVE) na riekach a projekty umelých úprav riek. V poslednom období sa nám podarilo zastaviť úpravy na rieke Domanižanka pri Považskej Bystrici a v prípade MVE pri Hronskom Beňadiku súd uznal náš argument, že pri povoľovaní projektu neboli posúdené dopady na životné prostredie,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
V Európe bolo doteraz podľa údajov ERN odstránených viac ako 3 500 rôznych bariér na riekach. Ako prvé začalo práve Francúzsko a postupne sa pridali Španielsko, Dánsko, Holandsko či Veľká Británia. Vo východnej Európe je lídrom Estónsko. Priehrady z riek odstraňuje aj USA, kde historicky najväčším projektom bolo zatiaľ odstránenie priehrady na rieke Elwha v štáte Washington, kde už dnes vedci potvrdili návrat ohrozených druhov lososovitých rýb.
"Priehrady, malé vodné elektrárne a ďalšie umelé bariéry sú jednou z najväčších hrozieb pre ekosystém riek. Bránia migrácií rýb a menia prirodzene tečúcu rieku na bazény so stojatou vodou, s nízkym obsahom kyslíka, čo prispieva k ďalšiemu poklesu biodiverzity v riekach. Sladkovodné ryby tak dnes patria vo svete i u nás medzi najohrozenejšie druhy živočíchov," píše vo svojej správe WWF Slovensko.
