TEHERÁN - Irán už nebude rešpektovať obmedzenia týkajúce sa obohacovania uránu a zásob ťažkej vody, s ktorými súhlasil v dohode dosiahnutej v roku 2015 so svetovými mocnosťami. Oznámila to v stredu iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti (SNSC), ktorú cituje tlačová agentúra AFP.
Zmienená vládna inštitúcia ďalej uviedla, že dané opatrenie je nevyhnutné pre "zabezpečenie práv krajiny a navrátenie rovnováhy" po tom, ako Washington presne pred rokom, 8. mája 2018, odstúpil od jadrovej dohody."Iránska islamská republika sa v súčasnom štádiu nepovažuje za zaviazanú dodržiavať reštrikcie týkajúce sa uskladňovania zásob obohateného uránu a ťažkej vody. Zvyšné strany dohody dostali 60 dní na implementovanie svojich záväzkov, konkrétne v oblastiach bankovníctva a ropy," uviedla SNSC.
Rada odkazovala na záväzky Británie, Číny, Francúzska, Nemecka a Ruska stiahnuť sankcie uvalené na Irán výmenou za jeho obmedzenie jadrových aktivít. Zmienených päť krajín do značnej miery zlyhalo pri dodržaní svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody; ich banky a ropné spoločnosti z krajiny odišli, aby sa vyhli širokým sankciám opätovne uvaleným zo strany Washingtonu počas uplynulého roku na iránsky bankový a ropný sektor.
Iránsky prezident Hasan Rúhání dodal, že jeho krajina si ponechá prebytok obohateného uránu, namiesto toho, aby ho v súlade s jadrovou dohodou predávala, dopĺňa tlačová agentúra AP. Rúhání zároveň varoval, že obohacovanie uránu sa obnoví, ak sa do 60 dní nedosiahnu nové podmienky jadrovej dohody. Irán na základe jadrovej dohody môže uchovávať maximálne 300 kilogramov nízko obohateného uránu. Predtým disponoval zásobami 10.000 kilogramov vyššie obohateného uránu.
V súčasnosti dohoda stanovuje, že Irán môže obohacovať urán na 3,67 percenta, čo je postačujúce pre komerčné jadrové elektrárne. Urán na použitie v jadrových zbraniach musí byť obohatený na zhruba 90 percent, vysvetľuje AP. Vedci však tvrdia, že ak sa krajine podarí obohatiť urán na približne 20 percent, čas potrebný na dosiahnutie 90-percentného obohatenia sa skráti na polovicu. Irán predtým obohacoval urán na 20 percent.
Izraelský premiér nedovolí Íránu získať jadrové zbrane
Izraelský premiér v stredu vyhlásil, že nedovolí Iránu, aby nadobudol jadrové zbrane. Urobil tak po tom, čo Teherán oznámil, že čiastočne odstúpi od jadrovej dohody, ktorú v roku 2015 uzavrel so šiestimi svetovými mocnosťami. Informovala o tom agentúra AFP. "Cestou sem som počul, že Irán má v úmysle pokračovať vo svojom jadrovom programe," povedal Netanjahu na pietnom zhromaždení pri príležitosti Dňa pamiatky padlých a obetí terorizmu, ktoré sa každoročne koná na izraelskom národnom cintoríne na Herzlovej hore v Jeruzaleme.
Jadrovou dohodou z roku 2015 sa iránsky jadrový program dostal pod medzinárodný dozor a prísne dlhodobé reštrikcie. Zámerom dohody bolo predísť tomu, aby islamská republika používala urán alebo plutónium na vývoj nukleárnych zbraní. Na základe jadrovej dohody, došlo zároveň k uvoľneniu ekonomických sankcií. Americký prezident Donald Trump však od uvedenej dohody odstúpil a obnovil niektoré sankcie voči Iránu so zámerom znížiť iránsky ropný export na nulu.
Čína výzýva k dodržiavaniu dohody a varuje pred eskaláiou napätia
Čína v stredu vyzvala všetky strany, aby dodržiavali iránsku jadrovú dohodu po tom, ako Teherán oznámil, že prestane obmedzovať obohacovanie svojich zásob uránu, pokiaľ mu zvyšní signatári dohody z roku 2015 nepomôžu vyhnúť sa obnoveným americkým sankciám. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.
"Zachovanie a implementácia tejto komplexnej dohody je spoločnou zodpovednosťou všetkých zúčastnených strán. Vyzývame všetky príslušné strany, aby sa správali zdržanlivo, posilňovali dialóg a vyhli sa eskalácii napätia," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí s tým, že Čína je "rezolútne proti" jednostranným sankciám USA.