BRATISLAVA – Oheň, voda a zem sú dobrí sluhovia, ale beda, ak im prepustíme moc. Ak nerešpektujeme silu živlov, ony nám ukážu, kto je tu pánom. Ako sa to stáva odnepamäti na celom svete. Niekedy v tom má prsty aj človek a niekedy iba príroda, ale ak udrie, tak celou silou.
Kolosu sa podlomili kolená
Obyvateľom ostrova Rodos v Egejskom mori sa mnohokrát podarilo ubrániť pred vpádom nepriateľov. Rozhodli sa preto postaviť v prístave sochu na počesť boha Hélia, hoci mnohí neprajníci šomrali, že taká veľká a drahá socha je zbytočná a raz sa určite zrúti. Pri stavbe sochy použili 13 ton medi a 7,5 tony železa. Postavili nohy z vápenca a potom železnú konštrukciu, na ktorú pridávali medené pláty, sformované ako koža. Horné časti sochy postavili s pomocou hlinenej rampy. Socha vysoká 36 metrov mala údajne rozkročené nohy a lode vchádzajúce do prístavu plávali popod ňu. Pravdepodobnejšie však je, že mala nohy pri sebe a slúžila ako maják. Každý prst rodoského kolosu bol väčší ako mnohé sochy z toho obdobia. V pravej ruke mal pochodeň navádzajúcu lode ako maják.
Drahocennými knihami kúrili
V Alexandrii, meste učencov bola najznámejšia a pravdepodobne i najväčšia knižnica starovekého sveta. Založili ju začiatkom 3. storočia pred n. l. za vlády Ptolemaia I. alebo jeho syna Ptolemaia II. Obsahovala 700-tisíc vzácnych zvitkov a kníh. Toto nevyčísliteľné bohatstvo ľudských vedomostí zničil požiar v roku 43 pred n. l. O druhom požiari existujú dve verzie. Podľa jednej Július Caesar zapálil svoju flotilu, aby sa jej nezmocnili Egypťania a podľa druhej vyslal horiacu loď medzi nepriateľské, aby ich podpálil. Výsledok bol katastrofický, pretože oheň sa rozšíril do prístavu a okolitých častí Alexandrie a zasiahol aj slávnu knižnicu.
V ohni zomrelo deväť ľudí
Bratislavský hrad a jeho areál prešiel veľkou rekonštrukciou počas vlády Márie Terézie, ktorá si želala zvýšiť jeho reprezentatívnosť. Z východu pristavili Tereziánium s obytnými priestormi, zo severu krytú jazdiareň so záhradou a pavilónom.
Zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004 bol podmorský jav, ktorý v nedeľu 26. decembra 2004 postihol oblasť západného pobrežia indonézskeho ostrova Sumatra. Nasledovala ničivá vlna cunami. Zemetrasenie spôsobil posun časti indickej tektonickej dosky pod barmskú tektonickú dosku, čo spôsobilo sériu obrovských vĺn cunami pozdĺž väčšiny pobrežia susediaceho s Indickým oceánom. Prírodná katastrofa usmrtila 230-tisíc ľudí v štrnástich štátoch, zničila vybudované hotely, komunikácie i historické pamiatky. Pobrežné sídla zaliala a zničila vlna vysoká až 30 metrov. Ide o jednu z najsmrtonosnejších prírodných katastrof. Najhoršie zasiahnutou krajinou bola Indonézia, po nej Srí Lanka, India a Thajsko. Zemetrasenie rozvibrovalo planétu Zem o 1 centimeter. Utrpenie postihnutých ľudí vyvolalo celosvetovú humanitárnu reakciu. Celkovo darovalo svetové spoločenstvo humanitárnu pomoc v hodnote vyše 14 miliárd amerických dolárov.
Notre Dame prišiel o vežičku
Požiar katedrály Notre-Dame v Paríži, symbolu katolíckej viery šokoval celý svet. Vypukol 15. apríla 2019 popoludní a vyše pol hodiny nebolo možné lokalizovať, kde je jeho zdroj. Parížski pompiers – hasiči potom dlhé hodiny bojovali so živlom, ktorého centrum bolo v sieti drevených trámov, kam prúdy vody z hadíc nedosiahli. Zhora z vodných vakov nesených vrtuľníkmi budovu hasiť nemohli, lebo pod tonami vody by sa veže mohli zrútiť.
