MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje zablahoželať Volodymyrovi Zelenskému k jeho víťazstvu v prezidentských voľbách na Ukrajine.
Informoval o tom v pondelok v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedol, že zatiaľ je "predčasné hovoriť o blahoželaní" Zelenskému, ako aj o "možnosti spolupráce" s ním. Peskov vysvetlil, že Moskva si bude názor na Zelenského vytvárať podľa jeho činov a od toho bude závisieť aj spolupráca. Hovorca dodal, že Rusko rešpektuje rozhodnutie ukrajinských voličov vo voľbách, ale "pripomína problém s legitimitou tohto (volebného) procesu", keďže "možnosť voliť nedostali tri milióny občanov Ukrajiny" žijúcich v Rusku.
Na otázku novinárov, prečo bolo rozhodnutie neblahoželať Zelenskému prijaté, Peskov odpovedal, že "je potrebné posudzovať konkrétne prípady, konkrétne kroky", pričom poukázal aj na to, že oficiálne výsledky volieb na Ukrajine ešte ani neboli oznámené. Ako informovala agentúra Ukrinform, ukrajinská Ústredná volebná komisia by mala výsledky druhého kola prezidentských volieb oficiálne oznámiť 30. apríla.
Ruský spravodajský portál Medusa v súvislosti so zatiaľ neoficiálnymi výsledkami volieb na Ukrajine a otáľaním Kremľa s blahoželaním víťazovi pripomenul, že Putin neblahoželal k víťazstvu ani Zelenskému predchodcovi v úrade Petrovi Porošenkovi.
Ústredná volebná komisia do pondelka 14.30 h miestneho času spracovala 99,03 percenta elektronických protokolov zaslaných volebnými komisiami. Z takto zhromaždených údajov vyplýva, že Zelenského volilo 73,22 percenta voličov, zatiaľ čo Porošenkovi svoj hlas odovzdalo 24,46 percenta voličov. Svoje právo voliť využilo uplynulú nedeľu 62,07 percenta voličov.
Ukrajinský politológ: Putin bude chcieť Zelenského vyskúšať
Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je síce neskúsený a nikto presne nepozná jeho program, ale nezdá sa, že plánuje ústretovú politiku voči Rusku. V kampani tvrdil, že Donbas a Krym patria Ukrajine a tesne po svojom zvolení oznámil, že spustí informačnú vojnu na obranu Donbasu proti Rusku. V rozhovore to v pondelok povedal politológ Oleksij Haraň, profesor z Národnej univerzity Kyjevsko-mohyljanska akadémia.
Akokoľvek je Zelenského program nekonkrétny, spomína v ňom podporu integrácii do EÚ a dokonca aj NATO, podotkol politológ. Podľa neho sa však ruský prezident Vladimir Putin zrejme pokúsi Zelenského vyskúšať. "Môže to urobiť prostredníctvom sily, alebo aj jemnejších prostriedkov, napríklad ochotou prepustiť niekoľkých ukrajinských zajatcov výmenou za určité ústupky," vysvetlil Haraň.
V Zelenského tíme podľa neho figuruje viacero proeurópskych odborníkov z občianskej spoločnosti. "Samozrejme, nemôžem to preceňovať, keďže zatiaľ nepoznáme celý Zelenského tím — napríklad kto bude zodpovedný za zahraničnú a bezpečnostnú politiku," pripustil Haraň. Zdôraznil však, že na Ukrajine došlo k zásadnej zmene geopolitického smerovania od protestov na Majdane v roku 2014. "Ukrajinci sú teraz za EÚ a NATO," uviedol politológ. Ukrajinská verejnosť podľa neho uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu v Donbase a je pripravená na kompromisy. "Avšak nie za každú cenu," prízvukoval.
"Som si istý, že pre akéhokoľvek prezidenta by v súčasnosti bolo veľmi ťažké vrátiť Ukrajinu do ruskej sféry vplyvu," povedal Haraň s tým, že na Ukrajine vymizla podpora verejnosti aj pre vstup do Eurázijskej ekonomickej únie či pre vytvorenie colnej únie z Ruskom. Ukrajina nie je prezidentskou republikou, o právomoci sa prezident delí s vládou a parlamentom a nemôže napríklad odvolať premiéra, ktorý podlieha priamo parlamentu. Takže ak by aj Zelenskyj urobil kroky smerom k Rusku, situáciu môže ešte vyvážiť vláda a parlament, domnieva sa Haraň.
Pripomenul, že Leonid Kučma bol v roku 1994 zvolený na základe proruskej rétoriky. "Po voľbách si však uvedomil, že musí byť prezidentom celej Ukrajiny a svoj kurz otočil. Keď sa neskôr Viktor Janukovyč pokúsil obrátiť Ukrajinu smerom k Rusku, odpoveďou bol Majdan," povedal Haraň. Podotkol, že hlas pre Zelenského v prezidentských voľbách nemožno vnímať ako proruský hlas.
"Ukrajina už nie je územne polarizovaná, ako bola v roku 2004 alebo 2014, keď jedna časť bola proruská a druhá proeurópska," konštatoval politológ s tým, že Ukrajina sa od Majdanu zjednotila ako politický národ bez ohľadu na materinský jazyk. "Putin dočasne získal Krym, ale stratil celú Ukrajinu," zopakoval hodnotenie, ktoré sa na Ukrajine medzičasom stalo okrídleným.
"Putin predpokladal, že rusky hovoriaci obyvatelia juhu a východu Ukrajiny budú podporovať Novorusko. To sa však nestalo. Dokonca aj v Donbase si väčšina ľudí želala byť súčasťou Ukrajiny. Takže bez priamej vojenskej intervencie Ruska by tam bolo všetko inak," dodal Haraň. Moskva vojenskú účasť v Donbase oficiálne popiera.
