BRUSEL - Rodiny zavraždených novinárov Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty poslali otvorený list viacerým predstaviteľom Európskej únie, v ktorom sa prihovárajú za to, aby sa bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová (45) stala prvou šéfkou Európskej prokuratúry (EPPO). Načasovanie listu nie je náhodné, keďže vo štvrtok sa uskutočnilo už tretie kolo rokovaní medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu a zástupcami členských štátov Európskej únie (Rada EÚ) o tom, kto bude stáť na čele tejto inštitúcie. Laura Kövesiová vo svojej rodnej krajine pomohla odsúdiť desiatky verejných činiteľov, vrátane tých z vrcholovej politiky.
Šokujúce zistenie pred eurovoľbami: Kresťanskí fundamentalisti z USA podporujú extrémistov v EÚ
Vznik EPPO bol schválený v roku 2017 a fungovať by mal začať na konci budúceho roka. Bude sa na ňom podieľať 22 členských krajín EÚ. Úrad bude vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie úniových fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu.
Rokovania o šéfovi EPPO zlyhali aj vo štvrtok, lebo obe inštitúcie trvajú na svojom kandidátovi. Kým europarlament vyjadril plnú podporu Kövesiovej, členské krajiny trvajú na francúzskom kandidátovi Jeanovi-Francoisovi Bohnertovi. Vyjednávači EP pod vedením holandskej europoslankyne Judith Sargentiniovej obviňujú Radu EÚ, že ustúpila nátlaku rumunskej vlády a zámerne blokuje Kövesiovú. V poradí štvrté kolo vyjednávaní je naplánované na 10. apríla.
Obštrukcie Rumunska
Kövesiová čelí v posledných mesiacoch tlaku zo strany vlády svojej vlastnej krajiny, ktorá sa snaží jej nástupu do čela EPPO zabrániť. Žena, ktorá za päť rokov svojho pôsobenia na čele rumunskej protikorupčnej prokuratúry dostala za mreže desiatky verejných činiteľov, vrátane významných politikov, je teraz vyšetrovaná pre údajné zneužívanie právomocí a korupciu.
"Je zásadné, aby všetci kandidáti mali pri výbere rovnaké podmienky. Vyzývame preto rumunskú vládu a rumunské úrady, aby plne rešpektovali princíp úprimnej spolupráce zakotvený v zmluvách," vyhlásil koncom marca hovorca EK Margaritis Schinas. Situácia je komplikovaná tým, že Rumunsko je teraz predsedníckou krajinou EÚ.
Obvinenia z korupcie
Obvinenia voči Laure Kövesiovej súvisia s údajnými procedurálnymi pochybeniami, ktorých sa mala dopustiť v kauze vydania istého rumunského občana z Indonézie. V inej kauze ju vinia z toho, že ignorovala falšovanie dôkazov regionálnymi prokurátormi, uviedla agentúra AFP.
V súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním dostala v marci zákaz opustiť krajinu a poskytovať rozhovory novinárom. Mimoriadne opatrenia voči Kövesiovej majú platiť 60 dní. Ona sama však avizovala, že sa voči ich zavedeniu odvolá na rumunskom najvyššom súde a všetky obvinenia poprela.
Napriek všetkým týmto okolnostiam predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani vyhlásil, že EP stojí za svojou kandidátkou. Hovorca EK upozornil, že komisia už dlhší čas so znepokojením sleduje, čo sa okolo právneho štátu v Rumunsku deje. EK podľa Schinasa varovala Bukurešť pred krokmi, ktoré by mohli v tejto súvislosti zvrátiť pokrok dosiahnutý v minulých rokoch.
List do Bruselu
O liste príbuzných zavraždených novinárov Kuciaka a Galiziovej informovala vo štvrtok rumunská agentúra Agerpres s tým, že obsah celého listu zverejnil na Facebooku rumunský europoslanec Cristian Preda, ktorý je členom politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP) a na rumunskej politickej scéne je v opozícii voči vládnucej Sociálnodemokratickej strane (PSD) snažiacej sa zabrániť Kövesiovej stať sa generálnou prokurátorkou EPPO.
List je adresovaný generálnemu tajomníkovi Rady EÚ Jeppemu Tranholmovi-Mikkelsenovi, v Európskom parlamente šéfovi výboru pre občianske slobody Claudovi Moraesovi a šéfke výboru pre kontrolu rozpočtu Ingeborg Grässleovej a jednu kópiu listu dostala aj eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.
Autori listu svoju žiadosť v prospech Kövesiovej zdôvodnili slovami, že je "z rovnakého cesta", ako boli obaja zavraždení novinári, lebo počas výkonu svojej funkcie v Rumunsku tiež bojovala proti korupcii.
"Vyzývame Radu EÚ, aby si vybrala najodvážnejšieho a najvýznamnejšieho kandidáta na túto prácu, ženu z rovnakého cesta, ako boli Daphne a Ján: Lauru Codrutu Kövesiovú," uvádza sa v liste. Kövesiová je "najkvalifikovanejším kandidátom", lebo preukázala ochotu podať žaloby na súd aj vtedy, keď všetky ostatné inštitúcie v Rumunsku zlyhali, a bola vystavená skúškam, ktorým jej protikandidáti na šéfa EPPO nikdy nemuseli čeliť.
Autori listu pripomenuli, že obaja zavraždení novinári opakovane žiadali, aby páchatelia trestných činov, o ktorých písali, boli vyšetrovaní a trestne stíhaní. "De facto imunita povzbudila ich vrahov, ktorí pôsobia v cezhraničných sieťach výpalníkov a tie by mali spadať do mandátu EPPO. Pani Kövesiová vie, čo je potrebné na zabránenie ďalším vraždám novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu, pranie špinavých peňazí a závažné daňové podvody," uvádza sa v liste.
Kto je Laura Kövesiová
Laura Codruța Kövesiová, rodená Lascuová, sa narodila 15. mája 1973 v meste Sfântu Gheorghe. V mladosti hrávala profesionálne basketbal, v rokoch 1991 až 1995 študovala právo na univerzite v Cluj Napoca. V roku 2012 absolvovala doktorandské štúdium v odbore Boj proti organizovanému zločinu. Vydala sa za Eduárda Kövesiho, pôvodom Maďara, a jeho priezvisko si ponechala aj po rozvode v roku 2007. Ovláda anglický, francúzsky a maďarský jazyk.
Od 15. septembra 1995 do 1. mája 1999 bola prokurátorkou na súde v Sibiu. Od mája 1999 do októbra 2012 viedla pobočku Riaditeľstva pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) v Sibiu. Stala sa aj prvou a najmladšou generálnou prokurátorkou v histórii Rumunska. Od roku 2013 stála na čele prokukorupčnej prokuratúry DNA. Napriek tomu, že si za svoju prácu vyslúžila pochvalu od Európskej komisie, vládna Sociálnodemokratická strana (PSD) usilovala o jej odvolanie. V júli 2018 bola zbavená funkcie na žiadosť ministra spravodlivosti kvôli údajnému prekračovaniu právomocí a svojvoľnému konaniu. Podľa kritikov vlády bolo toto rozhodnutie politicky motivované.
Rumunsko patrí v Európskej únii medzi krajiny s najväčšími korupčnými problémami. DNA však postavila pred súd už rad vysokých činiteľov, vrátane členov vlády a parlamentu. Medzi týchto politikov patrí aj predseda (PSD) Liviu Dragnea, ktorý bol v roku 2016 odsúdený za volebné podvody a podplácanie a z tohto dôvodu nemôže byť premiérom.
