KYJEV - Ukrajinská polícia prešetruje podozrenia z kupovania voličských hlasov, na ktoré sa prišlo v rámci monitorovania kampane pred prezidentskými voľbami. Tie sa na Ukrajine uskutočnia túto nedeľu, 31. marca. Informoval o tom v piatok spravodajský portál RBK-Ukrajina.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov vo štvrtok večer spresnil, že polícia prešetrovala sťažnosti na kupovanie hlasov v prospech štyroch kandidátov na prezidentský úrad. Týkali sa súčasného prezidenta Petra Porošenka, expremiérky Julije Tymošenkovej, lídra strany Občiansky postoj a exministra obrany Anatolija Hrycenka a vodcu strany Základ Serhija Tarutu.
Avakov spresnil, že v prípade Hrycenka sa nepotvrdilo žiadne z podozrení a v prípade Tarutu sa polícia zaoberá zatiaľ jediným prípadom z meste Odesa, pričom o jeho vyšetrenie požiadal samotný kandidát, nespokojný, že jeho aktivista sa dopustil konania v rozpore so zákonom. Najviac oznámení sa podľa Avakova týka Porošenka a Tymošenkovej, pričom pomer začatých trestných stíhaní je 60 percent ohľadom kupovania hlasov pre Porošenka a 40 percent sa týka Tymošenkovej.
Avakov dodal, že polícia má k dispozícii mnoho dôkazov, okrem iného aj fotografie či videozáznamy. Spresnil, že vyšetrovanie si vyžiada veľa času a bude ukončené až po voľbách. Podľa agentúry TASS Avakov sumarizoval, že od začiatku volebnej kampane - 31. decembra 2018 - zaregistrovala polícia 4294 trestných oznámení týkajúcich sa volieb, začala 299 trestných konaní a spísala 633 administratívnych protokolov.
Prvé kolo prezidentských volieb na Ukrajine sa bude konať túto nedeľu. Ich favoritom je zabávač a herec Volodymyr Zelenskyj. Z prieskumov vyplýva, že boj o druhé miesto budú zvádzať práve Porošenko a Tymošenková.
Porošenko upozornil na ovplyvňovanie kampane oligarchom Kolomojským
Ukrajinský prezident Petro Porošenko je presvedčený, že televízny kanál 1+1 patriaci oligarchovi Ihorovi Kolomojskému je v posledných mesiacoch hlavným nástrojom pre šírenie lží. Uvádza sa to v Porošenkovom vyhlásení zverejnenom v piatok kanceláriou ukrajinského prezidenta. Porošenko v ňom píše, že jeho oponenti naňho "v posledných týždňoch vyliali rieky nehanebných lží", pričom hlavným nástrojom pre ich šírenie v uplynulých mesiacoch sa stal televízny kanál 1+1.
Tento kanál "sa zmenil na poslušného vykonávateľa politických príkazov svojho majiteľa (Ihora Kolomojského). Aj keď utiekol do zahraničia, na volebnej politickej šachovnici má hneď niekoľko figúrok," uviedol Porošenko a spresnil, že ide o dvojicu jeho protikandidátov vo voľbách - zabávača Volodymyra Zelenského a expremiérku Juliju Tymošenkovú.
Porošenko sa domnieva, že motívom Kolomojského konania je "pomsta štátu" za znárodnenie banky Privatbank, ktorá predtým patrila oligarchovi Kolomojskému. Toho súčasne Porošenko obvinil, že televízii 1+1 nariadil preberať falošné správy z ruských televíznych kanálov. Tvrdí, že v ukrajinskej televízii ich ani nijako neupravujú, len preložia do ukrajinčiny.
Porošenko deklaroval, že tento prístup "nemá nič spoločné s pravdou ani čestnou žurnalistikou". Vyhlásil však, že jeho táto kampaň nezastaví. Kanál 1+1 počas predvolebnej kampane informoval svojich divákov o početných korupčných schémach, ktoré údajne zosnovali ľudia okolo prezidenta alebo do ktorých sa aj on sám zapojil.
Kolomojskyj v rozhovore pre agentúru UNIAN vyhlásil, že roky Porošenkovho pôsobenia vo funkcii prezidenta boli sklamaním, pretože sa venoval len posilňovaniu svojej moci, "politikárčeniu a zavádzaniu". "Všetko, čo sa robilo, nebolo zamerané na zlepšenie života a výkonnosti krajiny, ale na to, aby si zaistil druhé funkčné obdobie," uviedol Kolomojskyj.
Dodal, že Porošenko si "nemá čo zapísať medzi aktíva" svojho pôsobenia v úrade, pretože "v krajine pokračuje rozvrat, ekonomické ukazovatele klesajú, obyvateľstvo odchádza do zahraničia". Vyhlásil tiež napríklad, že podľa jeho názoru incident v Kerčskom prielive z konca novembra roku 2018 bol provokáciou, ktorú Ukrajina špeciálne pripravila. "Rusi tam nič neurobili. My sme vytvorili provokatívnu situáciu a poslali 23 alebo 24 ľudí do zajatia," uviedol Kolomojskyj.
V tejto situácii by Kolomojskyj za prezidenta privítal kohokoľvek, len nie Porošenka. Podľa jeho názoru porážka vo voľbách sa v Porošenkovom vnímaní rovná smrti. "On sa nedokáže vzdať moci a koryta a v tichosti odísť," povedal veľkopodnikateľ, ktorý Porošenka vyzval, aby "ustúpil schopnejšiemu".
Separatistický konflikt odrezal milióny ľudí od možnosti voliť
Päť rokov po vypuknutí krvavého separatistického konfliktu na východe Ukrajiny sa frontová línia medzi vládnym silami a proruskými separatistami stala de facto hranicou, ktorá odrezala celú generáciu prvovoličov spolu s ďalšími obyvateľmi od možnosti hlasovať v nedeľných prezidentských voľbách. Len tí, ktorí ušli z týchto oblastí, budú môcť rozhodovať o budúcej hlave štátu. Od roku 2014 si vojna v Donecku a Luhansku vyžiadala už viac než 13-tisíc obetí na životoch a mnohí obyvatelia preto radšej vyhľadali útočisko v relatívne stabilných oblastiach pod vládnou kontrolou.
Podľa oficiálnych údajov je v nedeľu oprávnených voliť 35 miliónov ľudí, nie je však jasné, koľkí z nich žijú uviaznutí v separatistických regiónoch a na Ruskom okupovanom Kryme. Doneck a Luhansk boli pred vojnou domovom viac než 6,5 milióna ľudí, avšak štatistiky hovoria tento rok už len o 3,7 milióna obyvateľoch. Na Kryme žijú ďalšie približne dva milióny ľudí. Nikto z nich sa však na voľbách v tamojších mestách a obciach nemôže zúčastniť.
O kreslo prezidenta Ukrajiny zabojuje v nedeľu 39 kandidátov. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že žiadny z nich sa nepriblíži k 50-percentnej hranici potrebnej na víťazstvo v prvom kole. Favoritom volieb je komik Volodymyr Zelenskyj, ktorý má podľa prieskumov najväčšiu podporu voličov. Bývalej premiérke Juliji Tymošenkovej a súčasnému prezidentovi Petrovi Porošenkovi pripisujú prieskumy druhé a tretie miesto, hoci sa rozchádzajú v tom, kto z nich má väčšiu podporu.
Peskov: Uznanie volieb na Ukrajine Moskvou bude závisieť od ich priebehu
Kremeľ nemá v úmysle hodnotiť kampaň pred prezidentskými voľbami na Ukrajine, uviedol v piatok v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Podľa agentúry TASS Peskov dodal, že "to Ukrajinci musia urobiť sami". Peskov súčasne avizoval, že "uznanie alebo neuznanie výsledkov volieb na Ukrajine Moskvou bude závisieť" od ich priebehu.
Potvrdil súčasne, že na prezidentských voľbách na Ukrajine sa nezúčastnia žiadni pozorovatelia z Ruska. Súvisí to s rozhodnutím ukrajinskej ústrednej volebnej komisie, ktorá odmietla zaregistrovať 24 ruských občanov delegovaných za pozorovateľov na voľbách na Ukrajine.
Dôvodom pre toto odmietnutie je skutočnosť, že ukrajinský parlament 7. februára zakázal občanom Ruskej federácie pôsobiť vo funkcii oficiálneho pozorovateľa na prezidentských, parlamentných alebo komunálnych voľbách na Ukrajine, a to ako súkromná osoba aj ako člen misie medzinárodných organizácií.
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) tento krok kritizoval a deklaroval, že bude konať v súlade so svojimi zavedenými postupmi. Hovorca Kremľa v piatok súčasne vyjadril poľutovanie, že v Rusku je "niekoľko miliónov Ukrajincov, ktorí budú zbavení práva" hlasovať vo voľbách ukrajinského prezidenta. "Bohužiaľ, je to smutná realita".
Ukrajina totiž počas nadchádzajúcich volieb neotvorí v Rusku žiadnu volebnú miestnosť. Minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin to tento týždeň vysvetlil tým, že počas posledných volieb ukrajinského prezidenta vo volebných miestnostiach v Rusku hlasovalo "1100 ľudí". Vysvetlil tiež, že Ukrajina nemôže "organizovať voľby na území štátu-agresora z obavy o bezpečnosť našich občanov".
Klimkin informoval, že ukrajinskí občania nachádzajúci sa na území Ruska budú musieť kvôli voľbám z Ruska vycestovať, ak v nich budú chcieť odovzdať svoj hlas. Ak nijaký kandidát nezíska podporu viac ako polovice zúčastnených voličov, 21. apríla sa bude konať druhé kolo volieb.
