Smrť Anežky vyvolala pred 120 rokmi vlnu antisemitizmu: Brutálna vražda je dodnes záhadou

Vlna nevôle v Poľsku: V novinách sa objavil článok Ako rozoznať Žida, predávali ho aj v parlamente

Masaryk, ktorý usiloval o revíziu procesu, sa okrem iného snažil vyvrátiť domnienku, že Hrůzová sa stala obeťou rituálnej vraždy. Táto verzia sa začala šíriť aj preto, že vražda sa stala na Veľkú noc, na ktorú v ten rok pripadol aj židovský sviatok Pesach. A keďže podľa pitevného nálezu obeť vykrvácala širokou ranou na krku a na mieste sa našlo len malé množstvo krvi, uveril "hlas ľudu" povere, že vrah bol Žid, ktorý krv "kresťanskej panny" použil na výrobu macesu (nekvaseného chleba).

Leopold Hilsner

A hoci medzi podozrivých patrilo vtedy viac osôb, zatknutý bol dvadsaťdvaročný Hilsner, ktorý sa živil potulkami a žobraním. V Polnej razom prepukli protižidovské búrky, antisemitizmus zachvátil nielen bulvárne a radikálne denníky a v mnohotisícových nákladoch vychádzali aj najrôznejšie pohľadnice - matka modliaca sa na mieste vraždy či rodný domček obete. Koncom 19. storočia bol tiež antisemitizmus prostriedkom politického boja v mnohých krajinách Európy a len o pár rokov predtým bol vo Francúzsku krivo obvinený z vlastizrady a odsúdený židovský dôstojník Alfred Dreyfus.

V tejto atmosfére sa konal v septembri 1899 v Kutnej Hore proces, v ktorom žalujúcu stranu zastupoval známy národovec a radikálny poslanec Karel Baxa, neskorší dlhoročný pražský primátor. Na základe nepriamych svedectiev Hilsnera odsúdili za spoluúčasť na vražde Hrůzovej na trest smrti. Rozsudok potom v apríli síce zrušili, ale v novom procese na súde v Písku v novembri 1900 Hilsnera znova odsúdili, opäť na základe nepriamych dôkazov, na trest smrti za spoluúčasť na vražde Hrůzovej a na vražde Márie Klímovej, ktorá zomrela v roku 1898 tiež v lese pri Polnej.

Karikatúra z doby hilsneriády

Tento trest, ktorý potvrdil aj vrchný súd vo Viedni, zmiernil v júni 1901 cisár František Jozef I. milosťou na doživotné väzenie. Žiadosti o revíziu procesu, ktorú naďalej požadoval Masaryk spolu s ďalšími významnými vedcami a humanistami, však boli zamietnuté. Za svoju obhajobu Hilsnera si vtedy Masaryk vyslúžil odsúdenie od časti spoločnosti aj svojich študentov.

Anežka Hrůzová

Až v marci 1918 udelil cisár Karol I. Hilsnerovi milosť. Zvyšok života strávil Leopold Hilsner pod cudzím menom vo Viedni, kde mu bola z pokynu prezidenta Masaryka údajne vyplatená finančná podpora a kde tiež v roku 1928 zomrel.

Hilsnerovou aférou sa v nasledujúcich rokoch zaoberal rad historikov i spisovateľov. Napríklad Bohumil Hrabal, ktorý v Polnej v detstve krátko býval, napísal poviedku Morytát o zavraždení Anežky Hrůzovej. Mediálna aféra ožila v roku 1968, kedy sa objavili informácie, že istému katolíckemu kňazovi sa pred smrťou vyspovedal z vraždy Hrůzovej jej brat. Podľa historika Bohumila Černého, ktorý sa prípadom vraždy Hrůzovej detailne zaoberal, je ale príbeh so spoveďou iba fáma.

V roku 1999 sa v Prahe konala konferencia venovaná hilsneriáde, z ktorej vzišla žiadosť o Hilsnerovu rehabilitáciu. Tú sa však nepodarilo dotiahnuť do konca.

V júni 2000 bol na viedenskom Ústrednom cintoríne slávnostne odhalený obnovený Hilsnerov hrob. Na náhrobku je napísané, že Hilsner zomrel v roku 1928 ako nevinná obeť lži o rituálnej vražde a že prežil 19 rokov vo väznici. Jeden z organizátorov akcie, lekár Petr Vasicek, ktorý Hilsnerov viedenský hrob vyhľadal, vtedy vyhlásil, že cieľom iniciatívy je rehabilitácia Hilsnera rakúskymi úradmi. Vasicek, z ktorého iniciatívy bola v roku 2002 tiež odhalená pamätná doska na dome, v ktorom Hilsner vo Viedni žil, v roku 2009 povedal serveru iDnes, že snaha o rehabilitáciu zrejme vyznie naprázdno.