HAAG - Tribunál OSN zamietol v stredu odvolanie bývalého bosnianskosrbského lídra Radovana Karadžiča, ktorého pred troma rokmi odsúdili na 40 rokov väzenia za vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny, a zvýšil mu trest na doživotie. Informovala o tom agentúra AFP.
Odvolací senát tribunálu v holandskom Haagu oznámil, že "ukladá doživotný trest odňatia slobody" Karadžičovi po tom, čo zamietol jeho odvolanie proti verdiktu z roku 2016, keď ho uznal za vinného z genocídy, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti, uviedol predsedajúci sudca Vagn Joensen. Podľa agentúry AP Karadžič po vypočutí si verdiktu nijako výrazne nereagoval. Joensen taktiež uviedol, že predchádzajúce vymeranie 40-ročného trestu nebolo správne vzhľadom na "rozsah a systematickú krutosť" Karadžičových zločinov.
V samostatnom konaní súd zároveň zamietol odvolanie prokuratúry proti verdiktu, ktorým bol Karadžič zbavený viny v druhom prípade genocídy v tej istej vojne. Karadžiča (73) odsúdili 24. marca 2016, pričom ho uznali za vinného v 10 z 11 bodov obžaloby. Podľa súdu bol okrem iného zodpovedný za masaker v Srebrenici, kde v roku 1995 bosnianskosrbské sily zavraždili približne 8000 bosnianskych Moslimov. Obvinený bol aj z iniciovania etnických čistiek a brutálneho obliehania Sarajeva.
Bývalý líder bosnianskych Srbov sa však označil za nevinného a proti verdiktu sa odvolal. Odvolacie konanie sa v Haagu začalo v apríli 2018 a podľa pôvodného plánu sa malo uzavrieť ešte do konca vlaňajšieho roka. Verdikt nad Karaždičom vyniesol v marci 2016 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý však ukončil svoju činnosť koncom roka 2017.
Karadžičove odvolanie preto rieši Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT). Karadžiča po rokoch na úteku dolapili v roku 2008 v Belehrade a srbské orgány ho následne odovzdali Haagu. Súdny proces sa začal v októbri 2009 a trval päť rokov.
Karadžič vraj cíti iba morálnu zodpovednosť
Bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič cíti "morálnu zodpovednosť" za vojnové zločiny spáchané počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 - 1995. Nesúhlasí však s rozhodnutím tribunálu OSN, ktorý mu za ne pripísal "individuálnu trestnú zodpovednosť".
Uviedol to Karadžičov obhajca po tom, čo tribunál OSN poslal v stredu jeho klienta za mreže na doživotie. Podľa agentúry AP Karadžičov obhajca Peter Robinson taktiež uviedol, že jeho klient "žiada svojich priaznivcov, aby sa štítili akéhokoľvek násilia".
Výberová chronológia procesu s Karadžičom pred haagskym tribunálom
26. októbra 2009 - Dátum začiatku procesu proti Karadžičovi pred haagskym tribunálom. Bývalý bosnianskosrbský prezident bojkotoval začiatok svojho procesu pred ICTY v holandskom Haagu a odmietol predstúpiť pred súd. Viac ako 150 ľudí, ktorí prežili bosniansku vojnu, pricestovalo autobusmi zo Sarajeva do Haagu. Sudcovia haagskeho tribunálu proces odročili. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon prerušil proces približne 15 minút po jeho začatí bez Karadžičovej prítomnosti. Kwon uviedol, že ak bude Karadžič pokračovať v bojkote procesu, sudcovia zvážia vymenovanie právnika, ktorý by ho zastupoval.
27. októbra 2009 - Karadžič po druhý raz bojkotoval haagsky tribunál. Hoci sa v súdnej sieni neobjavil, prokurátori začali s popisom prípadu genocídy.
29. októbra 2009 - Karadžič sa nebude zúčastňovať na pojednávaniach haagskeho tribunálu, kým nesplní jeho požiadavku na poskytnutie väčšieho času na prípravu, uviedol jeho právnik.
3. novembra 2009 - Radovan Karadžič sa objavil v súdnej sieni haagskeho tribunálu, prechodne sa vzdal svojho bojkotu súdneho procesu. Sudcovia ICTY proces s ním odročili, dokiaľ nerozhodnú o jeho bojkote pojednávaní. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon vyhlásil, že pokiaľ obžalovaný bude naďalej bojkotovať pojednávania, súd zváži pridelenie obhajcu, ktorý by ho mohol zastupovať. Karadžič reagoval, že takéto rozhodnutie nebude akceptovať.
5. novembra 2009 - Sudcovia pridelili obžalovanému advokáta ex offo. Proces súčasne prerušili až do 1. marca 2010, aby sa pridelený právny zástupca mohol s kauzou v adekvátnej miere oboznámiť.
11. novembra 2009 - Karadžič požiadal ICTY, aby sa zaoberal jeho odvolaním proti rozhodnutiu prideliť mu právneho zástupcu ex offo po tom, čo pojednávanie bojkotoval.
20. novembra 2009 - ICTY vymenoval britského právnika Richarda Harveyho za právneho zástupcu Karadžiča, ak bude naďalej bojkotovať pojednávanie.
30. novembra 2009 - Karadžič vyhlásil, že haagsky tribunál nemá "právoplatnosť a legitimitu" na to, aby ho súdil.
4. decembra 2009 - Karadžič odmietol vymenovanie právneho zástupcu, ktorý ho mal obhajovať pred ICTY.
7. decembra 2009 - Sudcovia ICTY zamietli podnet Karadžiča, ktorým spochybnil legitimitu súdu, a odkázali mu, aby sa sústredil na prípravu svojej obhajoby.
18. decembra 2009 - Predseda ICTY Patrick Robinson pridelil Karadžičovi dodatočné financie na obhajobu. Zdôvodnil to tým, že rozhodnutie súdneho registračného úradníka vyplatiť tímu Karadžičových právnych poradcov peniaze za iba 4500 hodín práce nebralo do úvahy rozsah prípadu. Robinson napísal, že Karadžičovi by mali priznať nárok na 7500 hodín právnickej práce v hodnote približne 165.000 eur.
24. decembra 2009 - ICTY informoval, že zamietol Karadžičovu žiadosť o odvolanie právneho zástupcu, ktorého mu pridelil. Karadžič požiadal súd o odvolanie londýnskeho advokáta Richarda Harveyho s tým, že si želá spolupracovať s niekým s rovnakým "dedičstvom a jazykom".
13. januára 2010 - ICTY dal Karadžičovi druhú šancu na podanie sťažnosti proti vymenovaniu právneho zástupcu súdom.
20. januára 2010 - Karadžič podal ďalšiu sťažnosť proti súdom pridelenému britskému právnemu zástupcovi. Protestoval proti tomu, že si nemohol vybrať spomedzi bosnianskych a srbských právnikov.
28. januára 2010 - Karadžič požiadal ICTY o oddialenie obnovenia procesu vo veci genocídy kvôli problémom s prípravou svojej obhajoby. Karadžič nekonkretizoval problémy, ktoré má, boli však spojené s platbami jeho tímu právnych poradcov. Sudcovia haagskeho tribunálu mu na zasadaní povedali, aby im svoje sťažnosti odovzdal v písomnej podobe.
12. februára 2010 - Odvolacia komora ICTY odmietla Karadžičovu sťažnosť proti súdom pridelenému britskému právnemu zástupcovi.
15. februára 2010 - Karadžič naliehal na niektoré krajiny, aby vydali tajné dokumenty, o ktorých tvrdil, že mu pomôžu brániť sa v prípade obvinení z genocídy a vojnových zločinov, ktorým čelil pred súdom v Haagu. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Chorvátska a Iránu museli pred tribunálom ICTY vysvetliť, z akých dôvodov bránia vydaniu dokumentov, o ktoré ich žiadal Karadžič. Zástupcovia Nemecka a Francúzska uviedli, že niektoré dokumenty, ktoré Karadžič požadoval, neexistujú. Ako dodali, odtajnenie ďalších dokumentov by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť.
1. marca 2010 - Karadžič vypovedal pred ICTY, kde po štvormesačnom odročení pokračoval súdny proces. Povedal, že jeho ľudia sa vo vojne v Bosne iba postavili na odpor islamskému fundamentalizmu. Vystúpil s úvodnou obhajobou po štvormesačnom odročení súdneho procesu. Odmietol, že by bol existoval zámer vyhnať nesrbských obyvateľov východnej Bosny s cieľom vytvoriť etnicky čistý srbský štát - cieľom Srbov bolo podľa neho len ochrániť vlastné životy a majetok po nepokojnom rozpade Juhoslávie.
6. apríla 2010 - Karadžič požiadal ICTY o pozastavenie procesu v dôsledku jeho nespravodlivého vedenia. V žiadosti poukázal na skutočnosť, že rada sudcov prijala viac ako 1500 faktov a výpovedí svedkov bez krížového výsluchu, čo podľa neho "neodpustiteľne poškodilo dokazovacie konanie a narušilo prezumpciu neviny do takej miery, že proces sa stal nespravodlivým". Pripomenul, že podľa pravidiel ICTY je možné proces prerušiť, keď sú ohrozené základné ľudské práva obvineného.
27. mája 2010 - Karadžič požiadal o mesačnú prestávku v procese. Tento čas by využil na preskúmanie denníkov svojho bývalého vojenského veliteľa Ratka Mladiča. Denníky poskytla Karadžičovi prokuratúra tribunálu ako dôkazový materiál. Srbské úrady zhabali Mladičove denníky koncom februára 2010 počas razie v dome jeho rodiny. Išlo o 18 zväzkov s asi 3500 stranami písanými rukou. Týkajú sa časového obdobia od roku 1991 do roku 1996.
28. mája 2010 - ICTY žiadosť Karadžiča o mesačnú prestávku v procese zamietol.
30. júla 2010 - Karadžič obvinil Nemecko, že v jeho procese zadržiava kľúčový dôkazový materiál. Vyplývalo to z dokumentov, ktoré zverejnil ICTY.
18. augusta 2010 - Rada sudcov haagskeho tribunálu čiastočne prijala požiadavku Karadžiča a nariadila prerušenie procesu na dva týždne. Karadžič žiadal trojtýždňovú prestávku.
16. februára 2011 - Sudcovia ICTY nariadili šesťtýždňové odročenie v súdnom procese proti Karadžičovi, aby si mohol preštudovať dokumenty predložené prokurátormi. Sudcovia tribunálu OSN uviedli v písomnom rozhodnutí, že odročenie je "v záujme spravodlivosti" a bude trvať od 21. marca do 5. mája 2011. Proces však bude až do prerušenia pokračovať podľa plánu.
11. júna 2012 - Karadžič požiadal ICTY, aby zamietol žalobu z vojnových zločinov voči jeho osobe.
13. augusta 2012 - Karadžič vystúpil v Haagu s požiadavkou na nové súdne konanie.
27. augusta 2012 - Tribunál ICTY zamietol Karadžičovu žiadosť o nový proces pre jeho obvinenie z genocídy. Súd odmietol jeho tvrdia, že terajší proces nie je voči nemu spravodlivý. Karadžičovi poskytol presne polovicu požadovaného času na obhajobu - konkrétne 300 hodín.
16. októbra 2012 - Karadžič sa pred ICTY ujal sám svojej obhajoby. Povedal, že namiesto obvinenia by mal byť chválený za svoje snahy o presadenie mieru.
18. apríla 2013 - Karadžič požiadal, aby v jeho procese predvolali za svedka veliteľa jednotiek bosnianskych Srbov Ratka Mladiča. Obaja čelili pred ICTY obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-1995. Oba prípady sa však riešili v samostatných procesoch.
28. januára 2014 - Niekdajší bosnianskosrbskí vojnoví lídri Radovan Karadžič a Ratko Mladič predstúpili po prvý raz spoločne pred ICTY. Karadžičove otázky sa týkali zabíjania zajatcov v Srebrenici, ostreľovania Sarajeva a vyháňania nesrbského obyvateľstva z územia ovládaného armádou bosnianskej Republiky srbskej (RS). Mladič neodpovedal, len úporne žiadal, aby mu súd dovolil prečítať sedemstranový text, ktorý predtým napísal. Súd však jeho žiadosti nevyhovel. Na začiatku pojednávania Mladičov právnik Branko Lukič zopakoval, že Mladič zo zdravotných dôvodov nie je v stave vypovedať, pretože "nedokáže rozlíšiť fikciu od reality", čo je podľa neho dôsledok mozgových mŕtvic, ktoré prekonal.
29. septembra 2014 - Začala sa záverečná reč obžaloby v procese proti Karadžičovi.
7. októbra 2014 - Karadžič v záverečnom slove pred ICTY vyjadril očakávanie, že bude zbavený obvinenia z genocídy i všetkých ďalších obvinení. Päťročný proces s Karadžičom sa skončil a sudcovia sa stiahli, aby začali zvažovať svoje rozhodnutia.
18. februára 2016 - ICTY oznámil, že rozsudok nad Karadžičom vynesie 24. marca tohto roku.
24. marca 2016 - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal 24. marca 2016 Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia. Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100.000 ľudí. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a Karadžič sa proti nemu môže odvolať, informovali svetové agentúry. Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí a v prvom bode obžaloby ho pre nedostatok dôkazov vyhlásil za nevinného z genocídy v siedmich bosnianskych dedinách. Uznal ho však za vinného z genocídy v druhom bode obžaloby, týkajúcom sa masakry v Srebrenici, kde srbské sily povraždili v roku 1995 približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.
6. apríla 2016 - Radovan Karadžič požiadal o prepustenie na slobodu, kým nebude prejednané jeho odvolanie proti rozsudku.
máj 2016 - Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič zostáva vo väzení Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), kde sa nachádza od polovice roku 2008. Jeho žiadosť na dočasné prepustenie tribunál zamietol. Karadžič žiadosť o dočasné prepustenie zdôvodnil túžbou navštíviť hrob svojho nedávno zosnulého brata Ivana v srbskom meste Obrenovac. ICTY však vo svojom stanovisku uviedol, že podmienky pre dočasné prepustenie neboli splnené.
22. júla 2016 - Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič podal odvolanie voči marcovému rozsudku Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý ho odsúdil za genocídu a ďalšie trestné činy. V odvolaní argumentuje, že nemal spravodlivý proces a že sudcovia OSN urobili sériu chýb, keď dospeli k tomu, že je vinný. Karadžič v odvolaní vymenoval 50 údajných chýb, ktoré podľa neho, viedli k pochybeniu spravodlivosti.
6. decembra 2016 - Niekdajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič, ktorého odsúdili na 40 rokov väzenia za genocídu v Srebrenici a iné vojnové zločiny, sa odvolal proti prvostupňovému rozsudku z 24. marca. Verdikt vyniesol Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Karadžičovo odvolanie má 238 strán.
23. - 26. apríla 2018 - Radovan Karadžič požiadal haagsky súd OSN pre vojnové zločiny o zrušenie verdiktu, že je vinný z genocídy. Požiadal tiež o nový proces. V prvý deň odvolacieho súdneho konania Karadžič uviedol, že proces v rámci Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý vyústil do jeho odsúdenia na 40 rokov väzenia, bol nespravodlivý.
27. septembra 2018 - Predsedajúci sudca v odvolacom procese s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom sa vzdal svojej funkcie. Odchod amerického sudcu Theodora Merona požadovala obhajoba, ktorá ho obviňovala zo zaujatosti.
