SIMFEROPOL - Rusko si v pondelok pripomína piate výročie pripojenia Krymského polostrova k svojmu územiu. Ide o krok, ktorý Ukrajina a Západ odsúdili ako anexiu. Väčšina Rusov s ním však súhlasí, napísala v pondelok agentúra DPA.
V mnohých mestách Ruska sa v pondelok konajú podujatia na pripomenutie si tzv. znovupripojenia Krymu k Rusku. V Moskve sa napríklad uskutoční pouličný festival Krymská jar. V Moskovskej oblasti sa plánuje zábavná akcia za účasti asi 10.000 ľudí, ktorí budú tancovať Sevastopolský valčík - tanečnú pieseň zo sovietskych čias. Na oslavách piateho výročia priamo v mestách Simferopol a v Sevastopol na Kryme očakávajú aj prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa zúčastní na slávnostnom spustení elektrárne, výročnom koncerte a stretne sa s občanmi.
Agentúra AFP napísala, že prokremeľské médiá v pondelok o udalostiach z roku 2014 informujú ako o "obnovení historickej spravodlivosti" a tvrdia, že polostrov sa pod správou Ruska rozvíja. Valentina Matvijenková, predsedníčka Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, v úvodníku pre denník Izvestija napríklad napísala, že "vo svete narastá počet tých, ktorí chápu, že Krym je súčasťou Ruska a bude ním naveky". Dodala, že spochybňovanie či odmietanie suverenity Ruska nad Krymom je pre Moskvu z právneho hľadiska nulitným aktom.
Ruský liberálny denník Novaja gazeta však píše, že anketovanie Krymu urobilo Rusov chudobnejšími a ich krajinu viac izolovalo od zvyšku sveta. "Pre časť Ruska boli udalosti okolo Krymu morálnou katastrofou," konštatoval denník. Dodal, že eufória sprevádzajúca krymské udalosti v priebehu piatich rokov opadla a stala sa už len zdrojom politických výhod pre ľudí vo vedení krajiny.
Podľa výsledkov prieskumu zverejneného v marci centrom pre verejnú mienku (FOM) sa len 39 percent Rusov domnieva, že anexia Krymu priniesla Rusku viac dobrého ako zlého. V roku 2014 tento názor zastávalo 67 percent opýtaných, dodala AFP. Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.
Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch. Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
NATO potvrdilo podporu Ukrajine
Severoatlantická rada v správe pre médiá pripomenula, že toto porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny predstavuje "vážne porušenie medzinárodného práva a veľkú výzvu pre euroatlantickú bezpečnosť". Krajiny NATO podľa uvedeného dokumentu dôrazne odsudzujú tento akt, ktorý neuznávajú a ani nebudú uznávať.
"Opakujeme našu plnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc a teritoriálnych vôd. Krym je územím Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení. Dokument rovnako zdôraznil znepokojenie spojencov v súvislosti s porušovaním ľudských práv a zákrokmi voči Ukrajincom, krymským Tatárom a členom iných miestnych komunít, za čím stoja de facto ruské úrady. Podľa NAC ide o mimosúdne popravy, únosy, zmiznutia ľudí, násilie, svojvoľné zadržiavanie, zatknutia a mučenie.
NATO v tejto súvislosti vyzvalo Rusko, aby okamžite ukončilo všetky násilnosti a zneužívania moci na nezákonne pripojenom Kryme, aby prepustilo ukrajinských politických väzňov a rukojemníkov a poskytlo medzinárodným monitorovacím organizáciám prístup na Krym. "Akékoľvek pokusy o legitimizáciu alebo normalizáciu nezákonnej a nelegitímnej anexie Krymu musia skončiť. Vrátane automatického nanútenia ruského občianstva, vynútených presídlení obyvateľstva, brannej povinnosti v ozbrojených silách Ruskej federácie a nezákonného vedenia ruských volebných kampaní," uvádza sa v dokumente.
NATO odsudzuje aj pokračujúce rozsiahle budovanie vojenských kapacít Ruska na Kryme a je znepokojené plánmi Moskvy ďalším posilňovaním ruskej armády v čiernomorskom regióne. Podľa spojencov výstavba mostu ponad Kerčský prieliv predstavuje ďalšie porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a pre ukrajinskú ekonomiku predstavuje ďalšiu záťaž. Neoprávnené použitie ruskej vojenskej sily proti ukrajinským lodiam a námornému personálu v blízkosti Azovského mora a Kerčského prielivu v novembri 2018 je podľa NATO súčasťou ruských agresívnych akcií v regióne. "Nie je možné sa vrátiť k obvyklým vzťahom (s Ruskom), kým na ruskej strane nedôjde k jasným a konštruktívnym zmenám, ktoré potvrdia dodržiavanie medzinárodného práva a jeho medzinárodných záväzkov a povinností," uvádza sa v správe NAC.
Krym sa vráti pod správu Kyjeva krátko po voľbách, Donbas tiež, tvrdí Petro Porošenko
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok prisľúbil, že Krymský polostrov vráti pod správu Ukrajiny krátko po prezidentských voľbách, ktoré sa v jeho krajine uskutočnia 30. marca. Porošenko to vyhlásil v rozhovore pre televíziu Ukrajina v pondelok, v deň piateho výročia anektovania Krymského polostrova Ruskom.
V interview pre denník Segodňa Porošenko vyhlásil, že pokiaľ ide o vrátenie Krymu, Ukrajina s nikým nebude "kupčiť" a "nedá sa nahovoriť ani na žiadne zákulisné dohody". Prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa Krym pod správu Ukrajiny vrátil "čo najskôr, hneď po prezidentských voľbách". Osobitne sa Porošenko venoval krymským Tatárom, ktorých vyzval, aby verili v návrat Krymu pod správu Kyjeva. Ubezpečil ich, že na nich na Ukrajine nikto nezabúda. Dodal tiež, že to isté ako Krym "čaká aj Donbas" - región na východe Ukrajiny, kde proruské sily krátko po anektovaní Krymu vyhlásili samozvané ľudové republiky, Doneckú a Luhanskú.
Putin navštívil Krym
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Krym. K piatemu výročiu anexie tohto čiernomorského polostrova Ruskom sa, v súlade s úsilím Moskvy modernizovať tamojšiu infraštruktúru, zúčastnil na spustení novej elektrárne. Ukrajina v reakcii na anexiu svojho územia v roku 2014 prerušila dodávky elektriny na polostrov a zablokovala tiež presun tovarov cez svoje územie.
Ruská modernizácia zahŕňa aj výstavbu 19-kilometrového mosta cez Kerčský prieliv spájajúci Čierne a Azovské more, ktorý otvorili minulý rok. Táto investícia v hodnote 3,6 miliardy dolárov (približne 3,2 miliardy eur) pomohla so zásobovaním Krymu, ktorý predtým závisel od lodnej prepravy často prerušovanej pre zlé počasie.
Gruzínska armáda začala spoločné manévre s NATO
V Gruzínsku sa v pondelok začalo 12-dňové vojenské cvičenie za účasti armád členských krajín Severoatlantickej aliancie. Informovala o tom agentúra AFP. Manévre sa konajú v spoločnom výcvikovom stredisku Krcanisi neďaleko gruzínskej metropoly Tbilisi. Okrem príslušníkov gruzínskej armády sa na nich zúčastňuje aj 350 vojakov z USA, Británie, Francúzska, Nemecka a ďalších 17 krajín NATO, a tiež ich kolegovia z Azerbajdžanu, Fínska a zo Švédska, teda trojice štátov, ktoré nie sú členmi aliancie.
"Cvičenie je zamerané na posilnenie obranných kapacít Gruzínska a nie je namierené proti nijakej tretej krajine," uviedla gruzínska viceministerka obrany Lela Čikovaniová. Podľa nej má posilniť vojensko-politickú spoluprácu medzi Gruzínskom a NATO. Možná perspektíva členstva bývalej sovietskej republiky Gruzínsko v Severoatlantickej aliancie znepokojuje Kremeľ, ktorý by to považoval za prienik do svojej tradičnej sféry vplyvu, píše AFP. Napätie medzi Moskvou a Tbilisi vyústilo v roku 2008 do krátkeho vojenského konfliktu medzi oboma krajinami, počas ktorej prenikli ruské invázne jednotky na územie Gruzínska. Vojna vypukla len niekoľko mesiacov po tom, ako lídri NATO na summite v Bukurešti prisľúbili Tbilisi (spoločne s Kyjevom) členstvo v Aliancii. Daný prísľub však nebol spojený s konkrétnym termínom a dodnes sa nezrealizoval.
EÚ žiada o obnovenie práva a ústavného poriadku na Kryme
Všetkých 28 členských krajín EÚ vydalo v pondelok v Bruseli spoločné vyhlásenie k piatemu výročiu anexie polostrova Krym Ruskom. Viaceré krajiny vrátane Slovenska vydali aj vlastné vyhlásenia, uviedol slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nom. Smeru-SD) po skončení pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová pri tejto príležitosti uviedla, že Únia stojí "v plnej solidarite" pri Ukrajine a podporuje jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.
"Pre nás je to prirodzené, lebo Ukrajina je náš sused. To hlavné posolstvo je pomenovanie vecí a zdôraznenie, že naša pamäť nie je krátka, že nezabúdame, a že budeme žiadať o obnovenie práva a ústavného poriadku, pokiaľ ide o Krym," povedal Lajčák. Na otázku, aká je nádej urobiť niečo v tomto smere pri takej veľkej a silnej krajine, ako je Rusko, šéf slovenskej diplomacie odpovedal, že vždy sa dá niečo urobiť. "Dôležité je, aby tie otázky zostali na pracovnom stole, aby sa o nich hovorilo, a aby sa hľadalo politické riešenie," opísal situáciu.
