BRUSEL - Európska únia ročne eviduje okolo 25 miliónov trestných činov, ktoré sú úradne nahlásené, v Únii však dôjde k spáchaniu ďalších 75 miliónov trestných činov, ktoré nie sú nikde zaevidované. Uviedla to vo štvrtok Európska komisia (EK) v predvečer Európskeho dňa obetí zločinu, ktorý pripadá na 22. februára.
Podľa vyjadrenia eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej sa obeťou trestného činu môže stať "ktokoľvek z nás", pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že nie všetky obete trestný čin aj nahlásia.
Z odhadov eurokomisie vyplýva, že okrem 25 miliónov trestných činov, ktoré sa v EÚ nahlásia, dôjde k spáchaniu ďalších 75 miliónov, ktoré úrady nezaregistrujú. "S tým treba skončiť. Obete často nekontaktujú políciu, pretože sa boja páchateľa alebo negatívnych dôsledkov trestného konania," vysvetlila komisárka, ktorá využila túto príležitosť aj na to, aby spomenula konkrétny prípad zo Slovenska. "Myslím na všetky deti, ženy a mužov, ktorí sa stali obeťami trestných činov. A v tento deň opäť vyjadrujem úctu Jánovi Kuciakovi, ktorý bol zavraždený pred rokom. Musíme chrániť novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania a útokov," uviedla Jourová v správe pre médiá.
Komisia upozornila na skutočnosť, že každá obeť trestného činu v EÚ môže v súčasnosti využiť súbor jasných práv bez ohľadu na to, kde v Únii je trestný čin spáchaný. Najmä smernica o právach obetí, ktorá platí od novembra 2015, zaručuje obeti právo, aby bola uznaná a aby sa s ňou zaobchádzalo s rešpektom, profesionálne a nediskriminačne. Niektoré členské štáty však toto pravidlo EÚ ešte úplne nezaviedli do svojej legislatívy.
"Chcem zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá uplatňovali v celej Únii. Vykonám všetko, čo bude potrebné, vrátane právnych krokov," odkázala Jourová s tým, že ak sa občan EÚ stanete obeťou trestného činu, musí na pôde Únie vždy dostať potrebnú pomoc a podporu bez ohľadu na to, kde žije alebo odkiaľ pochádza.
