BRUSEL - Veľvyslanci členských krajín Severoatlantickej aliancie podpísali v stredu v Bruseli protokol o pristúpení Macedónska. Po podpise sa začne proces ratifikácie protokolu parlamentmi všetkých členských štátov NATO, ktorý môže trvať až 1,5 roka. Informovala o tom macedónska televízna stanica Televizija 24.
Slávnostný akt podpísania protokolu sa uskutočnil v sídle NATO v Bruseli za prítomnosti macedónskeho ministra zahraničných vecí Nikolu Dimitrova a generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga.
Táto bývalá juhoslovanská republika sa po ratifikácii dokumentu jednotlivými krajinami bude môcť stať 30. členom NATO, a to zrejme už pod novým názvom Republika Severné Macedónsko. Vstupu Macedónska do NATO a prípadne aj Európskej únie bránil dlhoročný spor so susedným Gréckom, ktorý sa poradilo vyriešiť v uplynulých mesiacoch.
Po podpísaní prístupového protokolu sa bude Macedónsko môcť zúčastňovať na aktivitách NATO ako pozvaná krajina. Proces prijímania nového člena sa následne presunie do metropol 29 spojeneckých štátov, kde musí byť protokol ratifikovaný na základe príslušných národných postupov. Keď bude schvaľovací proces uzavretý, krajina sa stane plnoprávnym členom NATO. Ako dlho to potrvá, bude závisieť od toho, koľko času si vyžiadajú národné ratifikačné procedúry.
Symbolicky prvou krajinou, ktorá prístupový protokol Macedónska ratifikuje, by sa mohlo stať práve Grécko, ktoré by tak podľa správ médií mohlo urobiť už do 8. februára. Celý ratifikačný proces trvá obvykle asi rok. Ak by ho jednotlivé členské štáty urýchlili, mohlo by sa Macedónsko stať členom aliancie aj skôr — podľa agentúry AP koncom roka 2019 alebo začiatkom roka 2020.
Stoltenberg: Členstvo Macedónska v NATO prispeje k stabilite západného Balkánu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyslovil v stredu presvedčenie, že budúce členstvo Macedónska v Severoatlantickej aliancii prispeje k stabilite, bezpečnosti a prosperite celého západného Balkánu. Vyjadril sa tak krátko po tom, ako veľvyslanci členských krajín Severoatlantickej aliancie podpísali v Bruseli prístupový protokol s Macedónskom.
"Od dnešného dňa sa vaša krajina (Macedónsko) bude zúčastňovať na stretnutiach NATO ako pozvaná strana. Tešíme sa na to, že budeme môcť už na budúci týždeň privítať (macedónsku) ministerku obrany Radmilu Šekerinskú. Aj na to, že pozveme (macedónskeho) premiéra Zorana Zaeva na schôdzku lídrov," povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii po skončení podpisovej ceremónie v bruselskej centrále NATO.
Táto bývalá juhoslovanská republika sa po ratifikácii dokumentu jednotlivými krajinami bude môcť stať 30. členom NATO, a to zrejme už pod novým názvom Republika Severné Macedónsko. Celý ratifikačný proces trvá obvykle asi rok. Ak by ho jednotlivé členské štáty urýchlili, mohlo by sa Macedónsko stať členom aliancie aj skôr — podľa agentúry AP koncom roka 2019 alebo začiatkom roka 2020.
Vstupu Macedónska do NATO a prípadne aj Európskej únie bránil dlhoročný spor so susedným Gréckom, ktorý sa poradilo vyriešiť v uplynulých mesiacoch. Symbolicky prvou krajinou, ktorá prístupový protokol Macedónska ratifikuje, by sa mohlo stať práve Grécko, ktoré by tak podľa správ macedónskych médií by tak malo urobiť už 8. februára.
Stoltenberg obom krajinám v stredu zablahoželal k tomu, že sa im po dlhých rokoch podarilo dospieť k dohode, ktorá otvorila Macedónsku cestu k vstupu do NATO. "Veľmi sa teším na deň, keď pred sídlom NATO zaveje vlajka 30. člena," vyhlásil Stoltenberg.
Šéf macedónskej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii so Stoltenbergom prisľúbil, že Skopje bude pokračovať v reformách v oblasti právneho štátu, tajných služieb a modernizácii svojej armády. "Stojíme pri 29 spojencoch z NATO schopní a pripravení ujať sa (plnenia) svojich záväzkov, ktoré vyplývajú z plného členstva v NATO," zdôraznil Dimitrov.
Macedónsko sa ako budúca členská krajina NATO bude podľa neho zúčastňovať na aliančných misiách a urobí všetko pre to, aby sa Balkán stal "predvídateľnejším, stabilnejším a prosperujúcejším regiónom". Proti rozširovaniu NATO smerom na východ vystupuje Rusko, ktoré tento proces vníma ako priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť, píše agentúra DPA.
