BERLÍN - Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes v západonemeckom Aachene podpísali zmluvu o spolupráci a integrácii. Jej cieľom je prehĺbenie spolupráce v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, hospodárstva alebo pri integrácii prihraničných regiónov. Podľa Macrona obe krajiny novou zmluvou otvárajú novú kapitolu spolupráce, Merkelová dnešok označila za dôležitý deň nemecko-francúzskeho priateľstva.
"Obnovujeme základ nášho vzťahu," poznamenala šéfka nemeckej vlády v narážke na to, že dnes podpísaná dohoda nadväzuje na Elyzejskú zmluvu, v ktorej sa presne pred 56 rokmi k tesnej spolupráci svojich krajín zaviazali ich vtedajší predstavitelia Konrad Adenauer a Charles de Gaulle. "Myslím, že by boli hrdí na to, že tá zmluva dodnes trvá a prekvitá," poznamenal Macron k dohode z roku 1963, ktorá bola kľúčová pre povojnový vývoj nemecko-francúzskych vzťahov.
Rozšírenie vtedajšej zmluvy je podľa Merkelovej nutné, pretože "žijeme vo zvláštnych časoch", ktoré vyžadujú nové a rozhodnejšie odpovede. Rovnako ako Macron pritom zmienila výzvy, ktoré predstavuje oslabenie doterajšieho medzinárodného poriadku, klimatické zmeny alebo vystúpenie Británie z Európskej únie. "V tomto svete a v tejto Európe musia Nemecko a Francúzsko prijať zodpovednosť a ukázať cestu," vyjadril svoje presvedčenie francúzsky prezident.
Zmluva, ktorej podpisu sa na radnici Aachenu zúčastnil aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, si kladie za cieľ okrem iného posilniť schopnosť Európy konať samostatne v zahraničnej a bezpečnostnej politike alebo presadiť Nemecko za stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Na 16 stránkach dohody sú aj návrhy, ktoré majú viesť k užšej spolupráci v hospodárskej, energetickej, klimatickej alebo rozvojovej politike.
"Práca podpisom nekončí, zmluva sa musí napĺňať deň za dňom," zdôraznila Merkelová na ceremónii, počas ktorej zazneli hymny Nemecka, Francúzska i Európskej únie. "Po zmluve musia nasledovať činy," podotkol v rovnakom duchu Macron, proti ktorému pred radnicou protestovalo vyše sto členov sociálneho hnutia žltých viest.
