PARÍŽ - Prieskumy verejnej mienky vo Francúzsku naznačujú, že popularita prezidenta Emmanuela Macrona sa opäť mierne zvýšila. Nespokojnosť ľudí so stavom krajiny a spôsobom vládnutia je však stále vysoká, čo sa prejavuje počas celoštátnych diskusií, ktoré Macron inicioval, i počas pretrvávajúcich protivládnych protestov.
Podľa výskumu inštitútu IFOP, ktorého výsledky cez víkend zverejnil nedeľník Le Journal du Dimanche (JDD), Macronova popularita dosiahla najnovšie 27 percent, pričom 10. januára ho podporovalo 22 percent účastníkov prieskumu inštitútu Kantar Sofres Onepoint.
Politickí analytici tento nárast popularity Macrona spájajú so začiatkom debát, na ktorých sa zúčastnil a ktoré "mu vyšli, najmä v Normandii".
Okrem toho Macronova vláda vyšla v ústrety vodičom, keď prejavila ochotu v istých úsekoch ciest prehodnotiť nariadenie o obmedzení najvyššej povolenej rýchlosti na 80 kilometrov za hodinu.
Body - najmä u pravicových voličov - Macron získal vďaka svojej rozhodnosti tvrdo zasiahnuť proti vandalom, ktorí zneužívajú protesty tzv. žltých viest, aby útočili na policajtov a ničili majetok súkromných osôb, štátu či miest.
Zdroje v Elyzejskom paláci podľa JDD rast Macronovej popularity teší, ale súčasne konštatujú, že "koniec krízy je ešte ďaleko". Poukazujú na to, že s Macronom je podľa prieskumov nespokojných 72 percent Francúzov.
Táto nespokojnosť sa prejavuje aj stále relatívne vysokou účasťou na protivládnych protestoch žltých viest. Na ich v poradí už "10. dejstve" minulú sobotu sa v celom Francúzsku zúčastnilo 84.000 ľudí - rovnaký počet ako v sobotu 12. januára.
Elyzejský palác vidí rezervy v debatách, na ktoré sa Macron podujal - väčšinu ich účastníkov tvoria zatiaľ seniori, pričom pôvodným zámerom bolo prilákať všetky vekové kategórie obyvateľstva, najmä však mladých.
Na Macronovu stranu sa v poslednom čase postavilo viacero predstaviteľov pravého stredu, napríklad predseda vlády z rokov 2002-2005 Jean-Pierre Raffarin, ktorý uvítal "nový tón" prezidenta v komunikácii s verejnosťou.
Raffarin však súčasne upozornil, že Macron nie je jediný, kto nesie zodpovednosť za krízu, lebo svoj podiel na nej majú aj politické strany a parlamentné frakcie, ako aj vláda, ktoré Macrona podporujú nedostatočne. "Vidíme, že vláda a parlamentná väčšina prezidenta nechránia a že útokom je vystavený nad mieru," upozornil Raffarin.
Okrem toho, že sa Macron snaží nakloniť si verejnosť vo Francúzsku, chce do Francúzska prilákať zahraničné podnikateľské subjekty a vytvoriť lepšie podmienky pre domáce firmy. Z tohto dôvodu v pondelok v zámku vo Versailles pri Paríži v kraji Yvelines prijal zástupcov 150 domácich a zahraničných firiem.
