PEKING - Čínska sonda Čchang-e 4 poslala na Zem prvé panoramatické zábery z odvrátenej strany Mesiaca. Na základe získaných údajov výskumníci vykonali predbežnú analýzu terénu, najmä povrchu Mesiaca v okolí miesta, kde sa sonda nachádza.
Sonda mäkko pristála na odvrátenej strane Mesiaca 3. januára. Od tohto pristátia Čínska spoločnosť pre letectvo a vesmír (CASC) zverejnila na internete viacero fotografií z povrchu Mesiaca - vrátane stôp, ktoré tam zanecháva lunárne vozidlo (rover) Nefritový králik 2 (čínsky Jü-tchu). Ten práve v piatok ukončil panoramatické snímanie povrchu Mesiaca a poslal snímku na Zem, informovala agentúra AFP.
AFP dodala, že rover bol v uplynulých dňoch v režime stand-by kvôli technickým problémom a riadiace centrum s ním stratilo kontakt. Vo štvrtok však robotické vozidlo obnovilo svoju činnosť. Hlavnou úlohou projektu sondy Čchang-e 4 je študovať odvrátenú stranu Mesiaca - prirodzeného satelitu Zeme, pričom sa sústredí najmä na minerálne zloženie a štruktúru povrchu a vykonať aj nízkofrekvenčné rádio astronomické pozorovania.
Pristátie na odvrátenej strane Mesiaca je pre vedcov veľkou výzvou aj pre to, že nie je možné priame spojenie so sondou zo Zeme. Vedci na komunikáciu využívajú sondu Čchüe-čchiao, ktorá bola na obežnú dráhu okolo tzv. libračného centra L2 (Lagrangeov bod L2) v sústave Zem-Mesiac vyslaná v máji 2018 a ktorá má na palube 4,2 m dlhú anténu. Signál z Čchang-e 4 tak putuje na Čchüe-čchiao, ktorá ho preposiela na Zem.
Skúmanie vesmíru z odvrátenej strany Mesiaca by nakoniec mohlo pomôcť vedcom dozvedieť sa viac o prvopočiatku slnečnej sústavy a dokonca o vzniku prvých hviezd vo vesmíre. Odvrátenú stranu Mesiaca nie je možné vidieť zo Zeme a ľudovo je nazývaná "temná strana" preto, že je pomerne neznáma, a nie preto, že na ňu nedopadá slnečné svetlo.
Na "privrátenú stranu" Mesiaca, viditeľnú zo Zeme, poslali kozmické lode tri krajiny - USA, bývalý Sovietsky zväz a naposledy Čína. Avšak aktuálne pristátie na Mesiaci je úplne prvé na odvrátenej strane. Táto strana bola mnohokrát pozorovaná z obežnej dráhy Mesiaca, ale nikdy nie zblízka. Najnovšia úspešná misia dokazuje, že Čína sa čoraz viac snaží vo vesmíre konkurovať a vyrovnať sa Spojeným štátom, Rusku aj Európe - a zo širšieho hľadiska sa zároveň snaží upevniť si postavenie ako regionálna a celosvetová veľmoc.
