WASHINGTON - Hakeri niekoľko rokov úspešne získavali informácie z diplomatickej komunikácie Európskej únie, informoval v stredu denník The New York Times (NYT).
Počas troch rokov napadli tisíce správ, v ktorých diplomati odkazovali na širokú škálu tém od amerického prezidenta Donalda Trumpa až po medzinárodný obchod. Hakerské útoky údajne identifikovala spoločnosť Area 1, venujúca sa kybernetickej bezpečnosti.
Predstavitelia EÚ však uviedli, že informácie označené ako dôverné či tajné sa terčom útoku hakerov nestali. Bezpečnostný expert firmy Area 1 Blake Darche pre NYT povedal, že metódy, ktoré hakeri pri útokoch použili, boli podobné metódam, ktoré predtým používala čínska armáda.
"Po vyše desaťročiach skúseností s bojom proti čínskym kybernetickým operáciám... niet pochýb, že táto kampaň je spojená s čínskou vládou," povedal. V napadnutých správach, známych ako diplomatické kábelogramy, si diplomati vymieňali informácie súvisiace s júlovým stretnutím Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktoré bolo označené za "úspešné (prinajmenšom pre Putina)", píšu The New York Times.
Ďalšia správa opisuje podrobnosti zo súkromného stretnutia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a európskych predstaviteľov, ktoré sa konalo na začiatku tohto roka. Podľa NYT mali byť zasiahnuté aj mnohé ďalšie inštitúcie vrátane OSN.
Spomína sa aj Slovensko
V takmer 90-stranovom dokumente The New York Times, ktorý texty zverejnil, sa spomínajú aj stretnutia slovenských diplomatov, konkrétne s diplomatmi z Ukrajiny a Izraela. Slováci sa s partnermi v Únii rozhodli zdieľať najmä zistenia, relevantné najmä pre Brusel. Informáciu priniesol portál Euractiv.
Z rozhovorov vyplýva, že aj bilaterálne stretnutia slovenských diplomatov vedia európskej diplomacii v mnohom pomôcť a doplniť dôležité informácie o postojoch a náladách v konkrétnych tretích krajinách. Počas konzultácie politických riaditeľov z ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Ukrajiny predstavitelia Kyjeva slovenskú delegáciu okrem iného informovali, že považujú sankcie Únie voči Rusku za „bolestivé, aj napriek tomu, že to Moskva odmieta potvrdiť“.„Čím viac je Rusko postihnuté sankciami, tým sa rozširuje vôľa na vyriešenie konfliktu (na Ukrajine)“, konštatovali podľa správy ukrajinskí zástupcovia.
Normandský formát rokovaní (Rusko, Francúzsko, Nemecko a Ukrajina) o situácii na Donbase podľa nich nie je prelomovým, nakoľko ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov, ktorý sa rokovaní zúčastňuje, údajne nemá právomoci, pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine. „Putin je tu jediný rozhodujúci prvok,“ tvrdia podľa dokumentu ukrajinskí diplomati. „Na Donbase sú iba ruské vojenské jednotky, žiadni separatisti tam nie sú,“ hovorili Ukrajinci.
Ukrajinskí predstavitelia na februárovom stretnutí so slovenskou stranou tiež potvrdili, že chcú počas slovenského predsedníctva v OBSE s Bratislavou úzko spolupracovať. Na Ukrajine pôsobí od roku 2014 špeciálna monitorovacia misia OBSE, pričom pre Kyjev je kľúčovou otázkou jeho finančné zabezpečenie, ktoré by nemalo misiu limitovať. Rozpočet organizácie, ktorý sa z roka na rok znižuje, bude aj jednou z hlavných tém diskusií, ktoré povedie slovenské predsedníctvo.
Júnové stretnutie slovenského a izraelského diplomata sa zameralo na bilaterálnu spoluprácu, spoluprácu s V4, ale aj na európsko-izraelské vzťahy. Izraelskí diplomat napríklad upozornil, že Brusel neustále používa mantru o dvojštátnom riešení, no zatvára oči pred vývojom v regióne. Diplomati sa venovali aj ďalším blízkovýchodným témam. Vďaka fondom z nukleárnej dohody šestice krajín a EÚ s Iránom môže podľa Tel Avivu teraz napríklad Teherán financovať svoje operácie v Sýrii, Iraku, Libanone a Jemene. Aby sa z regiónu iránske jednotky stiahli, Izrael očakáva aj tlak zo strany Únie.
V otázke Sýrie sú Izraelčania údajne presvedčení, že sa Irán snaží o vytvorenie pozemného koridoru cez krajinu, aby mohol dodávať vojenskú techniku a zbrane pre Hizballáh do Libanonu. Izrael považuje za „diskriminačné“ aj to, ako sa k nemu správajú ostatné krajiny na ďalších medzinárodných fórach, informovala kolegov slovenská diplomacia.
