Jeden z najhorších teroristických útokov v Európe: Po výbuchu bomby v lietadle 270 mŕtvych

Pred 15 rokmi dolapili Saddáma Husajna: Krvilačného irackého diktátora odsúdili a popravili

Líbya, ktorá sa zaviazala zaplatiť pozostalým celkom 2,7 miliardy dolárov odškodného, ​​sa vďaka prijatiu zodpovednosti za útok (a tiež kvôli tomu, že sa vzdala vývoja zbraní hromadného ničenia) vydala v roku 2003 na cestu z medzinárodnej izolácie. Potom boli zrušené sankcie proti Líbyi a tiež USA sa rozhodli obnoviť diplomatické styky s touto krajinou. Syn dlhoročného a zvrhnutého vodcu Muammara Kaddáfího Sajf Islám v roku 2008 povedal, že Líbya prijala zodpovednosť za atentát práve kvôli zrušeniu sankcií.

Čo sa vlastne 21. decembra 1988 večer stalo?

Lietadlo Boeing-747 spoločnosti PanAm odštartovalo z londýnskeho letiska Heathrow o 18:25 miestneho času do New Yorku. Na palube bolo 243 cestujúcich a 16 členov posádky. Asi o pol hodinu neskôr prekročilo lietadlo anglicko-škótske hranice, na radaroch bolo pozorované ešte o 19:02, kedy letelo vo výške 9400 metrov rýchlosťou 580 km/h. Potom v lietadle explodovala nálož: zahynulo 259 ľudí z 21 krajín (okrem 180 Američanov tiež napríklad 41 Britov) a na zemi prišlo o život ďalších 11 osôb - celkom zomrelo 270 osôb.

Trosky lietadla dopadli na škótske mesto Lockerbie, kde spôsobili 47 metrov dlhý kráter a zničili rad domov. Podľa neskoršieho vyšetrovania bolo zistené, že nálož vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. Na výbuch bolo zrejme použitých asi 400 gramov plastickej trhaviny semtex. Tá bola zabudovaná v rádioprehrávači, ktorý bol umiestnený v jednom kufri.

Spolu s prehrávačom bolo v batožine aj detské oblečenie, o ktorom sa neskôr zistilo, že ho vyrobili na ostrove Malta. Odborníkov doviedlo oblečenie k obchodníkovi Tonymu Gaucimu, ktorý ono oblečenie predal Midžrahímu, ktorý bol vtedy zamestnancom bezpečnostného oddelenia líbyjských aerolínií na Malte.

Práve Midžrahí s ďalším obvineným dôstojníkom, Amínom Chalífom Fahímom, mali prepašovať na palubu kufrík s náložou tvorenou údajne výbušninou semtex československej výroby. V obžalovacom spise ale nie je semtex výslovne spomenutý, bývalá ČSSR však v obžalobe figuruje ako jedna z komunistických krajín, ktorú obaja muži v druhej polovici 80. rokov navštívili. Kufrík s náložou a časovým spínačom vraj Líbyjčania poslali v kazetovom prehrávači letom Air Malta do Frankfurtu, kde bola batožina preložená do letu z Londýna. Zatykač na nich USA a Británia vydali v novembri 1991.

Súhra nešťastných náhod?

Pred katastrofou ale prišlo nejasné varovanie z Helsínk. Americká letecká správa vydala už 5. decembra 1988 vyhlásenie, že neznámy muž s arabským prízvukom ohlásil telefonicky na americkú ambasádu v Helsinkách možnosť výbuchu lietadla spoločnosti PanAm na linke z Frankfurtu do USA v nasledujúcich dvoch týždňoch v spojitosti s organizáciou palestínskeho teroristu abú Nidala. Výbušninu mala dodať do lietadla fínska či švédska občianka v nejakom dômyselnom zariadení. Vyšetrovatelia neskôr vyhlásili, že varovanie bola mystifikácia a súhra nešťastných náhod.

Podľa následného vyšetrovania mal byť útok líbyjskou odpoveďou na nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází 15. apríla 1986 (tie boli vykonané kvôli líbyjskej podpore medzinárodného terorizmu a ako odveta za výbuch nálože na západoberlínskej diskotéke), pri ktorých zahynulo 44 civilistov vrátane adoptívnej dcéry Kaddáfího.

Existuje ale celý rad ďalších možných motívov. Výbuch mal byť údajne odvetou za zostrelenie iránskeho civilného lietadla v lete 1988 americkou vojenskou loďou Vincennes, do atentátov mala byť zapletená aj radikálna palestínska skupina Ľudový front za oslobodenie Palestíny - hlavné velenie (PFLP-GC) Ahmada Džibríla. Irán aj Džibríl to ale popreli.

Rôzne teórie

Podľa ďalšej teórie mohol byť strojcom atentátu Muhammad abú Talb, spätý s málo známym palestínskym radikálnym Frontom ľudového palestínskeho boja (PPSF). Tento v Egypte narodený terorista údajne dostal kufrík s bombou do lietadla priamo v Londýne, keď podplatil zamestnanca na Heathrow. Abú Talb bol v roku 1989 odsúdený za podiel na bombových útokoch v Kodani a Amsterdame, pri ktorých v roku 1985 zahynul jeden človek. V októbri 2009 ho ale prepustili z väzenia a teraz šesťdesiatštyriročný abú Talb žije pokojne vo švédskej Uppsale.

V roku 2015 objavili britskí a americkí vyšetrovatelia dvoch ďalších Líbyjčanov, ktorých podozrievajú z podielu na atentáte. Obaja boli údajne v kontakte s Midžrahím. Podľa britskej tlače by nimi mohli byť bývalý špión zvrhnutého diktátora Muammara Kaddáfího Abdulláh Sanusí a expert na výbušniny Abu Adžila Masud.

Ďalší experti súdili, že o nebezpečenstve hroziacom na prelome decembra 1988 transatlantickým letom vedelo hneď niekoľko západných tajných služieb. Bývalý výkonný tajomník zástupcu riaditeľa CIA Victor Marchetti to povedal časopisu Time: "Mossad o tom vedel a nevaroval nás. Vedeli o tom aj ľudia v CIA a tiež si to nechali pre seba".

Obetný baránok Západu?

Proces s oboma obžalovanými Líbyjčanmi sa začal v máji 2000 v holandskom Camp Zeiste pri Haagu podľa škótskeho práva. Midžrahího, ktorý trval na svojej nevine, 31. januára 2001 odsúdenili na doživotie, Fahíma oslobodili a prepustili na slobodu. Rozsudok doživotie nad Midžrahím potvrdili v odvolacom procese v marci 2002, Midžrahího vo februári 2005 previezli z väzenia Barlinnie v Glasgowe do väzenia Greenock v západnom Škótsku.

V novembri 2008 zamietol odvolací súd jeho podmienečné prepustenie kvôli rakovine prostaty, na slobodu sa dostal až v auguste 2009, kedy sa vrátil do vlasti. Tento krok kritizoval rad politikov vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu. Midžrahí zomrel v Tripolise 20. mája 2012 vo veku 60 rokov. Až do konca života trval na svojej nevine. Pre mnoho Líbyjčanov je hrdina a obetný baránok, ktorého Západ zneužil na ovládnutie Líbye.