PARÍŽ - Polícia zakročila proti demonštrantom z radov "žltých viest" v Paríži a Bruseli. Francúzska polícia použila slzotvorný plyn, vodné delá a štíty po tom, ako sa skupina protestujúcich snažila dostať k prezidentskému palácu. Davy sa zišli ráno na ulici Champs-Élysées a pokračoval smerom k Elyzejskému palácu, v čom ich však zastavili početné policajné jednotky. Skupina niekoľko stoviek ľudí sa rozhodla obísť policajné zátarasy cez vedľajšiu ulicu, no muži zákona proti nim použili slzotvorný plyn. Dav sa takisto vytvoril aj na Place de la Bastille.
Úrady v dôsledku mimoriadnych bezpečnostných opatrení zadržali 343 ľudí. V meste sa podľa odhadov nachádza približne osemtisíc demonštrantov, ktorí podpálili aj stromy a hádžu svetlice.
Hovorca národnej polície potvrdil, že po celej krajine sú na železničných staniciach rozmiestnení strážnici, ktorých úlohou je overiť všetkých cestujúcich a zadržať akékoľvek predmety, ktoré by mohli spôsobiť škody ľuďom alebo na majetku. Trom novinárom z agentúry AP, ktorí majú vládou vydané novinárske preukazy, polícia zobrala pmasky a ochranné okuliare. Tie im pomáhajú pri monitorovaní situácie.
Paris: Police have clashed with demonstrators as anti-government protests turned violent again
— BBC News (World) (@BBCWorld) December 8, 2018
[Tap to expand] https://t.co/SL9TYvPr86 pic.twitter.com/HmllaytnID
Vláda prezidenta Emmanuela Macrona v súvislosti s dnešnými demonštráciami proti jeho reformám nasadila po celej krajine 89-tisíc členov bezpečnostných zložiek. V Paríži pritom dohliada na situáciu osemtisíc policajtov. Zatvorené sú stovky obchodov, Eiffelova veža či múzeum Louvre.
Aj belgická polícia zakročila proti demonštrantom, ktorí žiadajú rezignáciu premiéra Charlesa Michelas a snažili sa prelomiť barikádu pri budove Európskeho parlamentu. Niekoľko stoviek ľudí tam hádzalo rôzne predmety, na čo polícia reagovala slzotvorným plynom.
Protesty, ktoré sa začali v niekoľkých častiach mesta, ovplyvnili aj cestnú a železničnú dopravu. Na železničných staniciach prehľadali desiatky osôb. Polícia upozornila, aby sa ľudia zasiahnutým oblastiam vyhli.
Približne 400 demonštrantov sa snažilo dostať pred vládne kancelárie a parlament. Pred úradom premiéra hádzali do polície rôzne predmety, pričom muži zákona použili slzotvorný plyn a vodné delá. Hovorkyňa polície Ilse Van de Keere dodala, že zatkli približne sto ľudí, väčšina z nich mala pri sebe nebezpečné predmety.
Protestom proti vláde sa nevyhlo ani holandské mesto Rotterdam, kde stovky ľudí v jasne viditeľných vestách pokojne pochodovali cez most Erasmusbrug, spievali a okoloidúcim ľuďom rozdávali kvety. K demonštrácii sa pridali aj 76-ročná Beb Lambermont a jej 67-ročná sestra Ieneke Lambermont. "Naše deti ťažko pracujú a za všetko musia platiť dane. Už si tu ani nemôžete dovoliť vlastné bývanie. V Holandsku je to zlé. Prosperita, v ktorej sme vyrastali, je preč. Vláda tu nie je pre ľudí, bráni si len vlastné záujmy," uviedli seniorky.
Približne sto demonštrantov sa zišlo aj pred budovou parlamentu v Haagu. V Amsterdame zatkli najmenej dvoch protestujúcich.
Nechcú, aby sa zopakovali udalosti minulého víkendu
Počas minulého víkendu demonštranti v Paríži podpaľovali zaparkované autá, rozbíjali výklady a ničili pamiatky. Zranenia utrpelo najmenej 100 ľudí. Polícia v Paríži zastavuje chodcov a kontroluje im tašky či batohy. Stanice metra v centre mesta sú mimo prevádzky. Zatvorené zostali aj mnohé obchody, zatiaľ čo iné majú zadebnené výklady. Prísne bezpečnostné opatrenia sú súčasťou snahy francúzskej vlády zabrániť ďalšiemu vypuknutiu násilia počas očakávaných protivládnych protestov.
Blokáda hraníc
Francúzski protestujúci z radov "žltých viest" zablokovali hraničný priechod s Talianskom. Policajný šéf z mesta Imperia na severozápade Talianska uviedol, že ľudia zablokovali hranicu neďaleko mesta Ventimiglia.
Talianska tlačová agentúra ANSA cituje policajného šéfa, podľa ktorého sa v sobotu popoludní vytvorila v oboch smeroch dopravná kolóna dlhá šesť kilometrov. Na miesto vyslali políciu, aby vyriešila situáciu.
Zranilo sa cez 100 ľudí
Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner v sobotu večer vyhlásil, že násilie sprevádzajúce protesty v Paríži je napriek izolovaným potýčkam "pod kontrolou", označil ho však za "absolútne neprijateľné". Informovala o tom agentúra AP.
Castaner oznámil, že v sobotu počas protestov utrpelo zranenia 135 ľudí vrátane 17 policajtov. "Výnimočné" bezpečnostné opatrenia podľa jeho slov umožnili polícii zadržať takmer 1000 osôb.
Minister odhadol, že vo francúzskej metropole sa do sobotňajších akcií zapojilo 10-tisíc protestujúcich z tzv. hnutia žltých viest, pričom v celej krajine protestovalo okolo 125-tisíc ľudí.
Demonštranti v Paríži sa v priebehu dňa dostali do zrážok s políciou, vzhľadom na rozsiahle bezpečnostné opatrenia sa však zjavne nezopakovala situácia z uplynulého víkendu plného ničivých výtržností, najhorších v hlavnom meste za niekoľko desaťročí.
Napriek tomu protestujúci aj túto sobotu podpaľovali autá, zapaľovali barikády a rozbíjali výklady v centre mesta, ktorého ulicami prechádzali - vôbec po prvý raz v Paríži - obrnené vozidlá poriadkových síl, napísala agentúra AFP.
Výkriky vyzývajúce na odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona sa zmiešali z mrakmi slzotvorného plynu, ktorým polícia zasahovala na bulvári Champs-Élysées, a na rôznych miestach stúpali do vzduchu husté stĺpy čierneho dymu. Výtržníci vyplienili početné obchody. "Počasie je mizerná a taká je aj táto vlády," kričala skupinka protestujúcich, keď začal padať slabší dážď.
Nulová tolerancia
Vláda vyhlásila "nulovú toleranciu" voči anarchistickým, pravicovým alebo iným výtržníkom snažiacim sa spôsobiť ďalšiu spúšť na protestoch, ktoré vyvolali najhoršiu krízu počas Macronovho pôsobenia na poste prezidenta.
Premiér Édouard Philippe gratuloval polícii k bezpečnostnej operácii a prisľúbil, že Macron bude riešiť obavy protestujúcich zo zvyšujúcich sa životných nákladov. "Dialóg sa začal a musí pokračovať," povedal Philippe v televíznom vystúpení. "Prezident prehovorí a navrhne opatrenia, ktoré podporia tento dialóg."
Prívrženci hnutia "žltých viest" začali 17. novembra s blokádou ciest, križovatiek, nájazdov na diaľnice či dôležitých objektov alebo veľkoskladov pohonných hmôt, aby takto protestovali proti zvyšovaniu cien benzínu a nafty a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo pripisujú opatreniam prijímaným vládou prezidenta Emmanuela Macrona. Protesty však postupne prerástli do násilností, ktoré sú najhoršie od roku 1968.
