MOSKVA - Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že Rusko nebránilo ani nebráni plavbe ukrajinských lodí cez Kerčský prieliv, ktorý je spojnicou medzi Azovským a Čiernym morom. Informovala o tom v pondelok agentúra Interfax.
Obvinenia v tomto zmysle, ktoré vzniesla ukrajinská strana, podľa Peskova nezodpovedajú skutočnosti. Uviedol, že vedenie prístavu Kerč môže v špecifických prípadoch - vzhľadom na vývoj počasia - rozhodnúť o pozastavení plavby cez prieliv. Tak tomu bolo podľa jeho slov aj pred niekoľkými dňami, keď v oblasti fúkal silný nárazový vietor a v mori sa vytvárali veľmi silné prúdy, čo mohlo ohroziť bezpečnosť lodnej dopravy.
Peskov spresnil, že keď sa počasie vrátilo do normálu, obnovila sa aj plavba cez Kerčský prieliv. Dodal, že "podobná prax je bežná všade vo svete, nie je to nič výnimočné". Hovorca Kremľa súčasne označil za absurdné vyhlásenie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, že snahou Ruska je obsadiť ukrajinské prístavy Berďansk a Mariupol a takto vytvoriť "koridor ku Krymu".
Peskov toto tvrdenie označil za ďalší pokus Kyjeva vyvolať napätie, čo podľa neho súvisí s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami na Ukrajine. Vyjadril tiež predpoklad, že s približujúcim sa termínom volieb na Ukrajine bude takýchto pokusov o zosilnenie napätia pribúdať.
Rusko podľa Peskova "nikdy nič neobsadzovalo a nijaké koridory nebudovalo". Zo strany Ukrajiny ide podľa Peskova o "absolútne nepodložené tvrdenie a obvinenie (na adresu) Ruska". Porošenko v nedeľu v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke Mediengruppe uviedol, že situácia súvisiaca s konfliktom v Donbase závisí od Ruska.
"Všetko závisí od Ruska - od krajiny, ktorá vedie proti Ukrajine hybridnú vojnu. Naša krajina nikdy nevyvolávala nejakú vojenskú eskaláciu. To nie my sme prišli bez pozvania - s tankami a guľometmi, ale Rusi. Nie Ukrajina ukradla časť suverénneho územia iného štátu, ale Rusko," vyhlásil ukrajinský prezident. Dodal tiež, že "Moskva sa pokúša získať pozemný koridor z okupovaného Donbasu na okupovaný Krym, a to zmocnením sa Mariupola a Berďanska".
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa opäť vystupňovalo, keď Rusko 25. novembra v oblasti Kerčského prielivu zajalo tri lode ukrajinských námorných síl a ich posádky. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.
Vojaci zamieria k hraniciam
Počas trvania stanného práva na Ukrajine bude posilnená ochrana štátnej hranice s Ruskom ako aj administratívnej hranice s Krymom. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Petro Porošenko. Informáciu priniesla tlačová agentúra Interfax.
Porošenko ďalej vo svojom vyhlásení pri príležitosti začatia fóra "70 rokov Všeobecnej deklarácie ľudských práv: Program dňa pre Ukrajinu" uviedol, že "budú využité všetky dostupné možnosti, ktoré štátnym orgánom poskytuje stanné právo na to, aby bola posilnená hranica s Ruskou federáciou a administratívna hranica s Krymom". Budú taktiež "skrátené termíny potrebné na formovanie armádnych brigád, nachádzajúcich sa na jednotlivých základniach".
Podľa slov Porošenka sú okrem dislokácie dodatočných jednotiek k hranici plánované nové vojenské cvičenia a na územiach, kde bolo zavedené stranné právo, by mala byť uskutočnená aj príprava záložníkov. Vo svojom prejave pripomenul, že stanné právo je preventívnym opatrením platným 30 dní, ktoré má predísť agresii, prípadne zmierniť jej negatívne následky. Cieľom stanného práva je podľa Porošenka "ochrániť to najdôležitejšie právo, teda právo na život". Prezident podľa svojich slov dúfa, že stanné právo splní svoj cieľ a nebude nutné ho ďalej predlžovať.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko 25. novembra v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.
