MOSKVA - Rusko nevidí dôvod žiadať o sprostredkovanie riešenia roztržky s Ukrajinou v súvislosti s nedeľným incidentom v Kerčskom prielive. Uviedol to v utorok v Paríži ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informovala o tom agentúra AP.
Lavrov tak reagoval na slová nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa, ktorý naznačil, že Rusko a Ukrajina by mohli na urovnaní následkov incidentu a znížení napätia spolupracovať s Nemeckom a Francúzskom.
Ruský šéf diplomacie taktiež dodal, že západní podporovatelia Ukrajiny by mali krajine vyslať "jasný signál", aby Kyjev prestal s podobnými "provokáciami". Lavrov vystúpil po stretnutí s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvom Le Drianom, ktorý podľa agentúry zmierňoval kritiku Ruska za zajatie ukrajinských plavidiel aj s ich posádkou.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko v nedeľu v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.
Severoatlantická rada žiada slobodu plavby
Severoatlantická rada (NAC), najvyšší politický orgán Severoatlantickej aliancie, v utorok večer vydala vyhlásenie k situácii v Azovskom mori, kde došlo k zvýšeniu napätia medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.
"Vzhľadom na to, že Rusko použilo vojenskú silu proti Ukrajine v blízkosti Azovského mora a Kerčského prielivu, spojenci z NATO vyzývajú Rusko, aby zabezpečilo neobmedzený prístup do ukrajinských prístavov a povolilo slobodu plavby," uvádza sa vo vyhlásení NAC, v ktorej má každý členský štát Aliancie jedného zástupcu.
Podľa stanoviska Severoatlantickej rady nebolo opodstatnené, aby Rusko použilo vojenskú silu proti trom ukrajinským lodiam a posádkam týchto plavidiel. Rada v tejto súvislosti vyzvala Moskvu, aby bezodkladne prepustila zatknutých ukrajinských námorníkov na slobodu a odovzdala zadržané lode.
"Vyzývame na pokoj a zdržanlivosť. Opätovne zdôrazňujeme našu plnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc a teritoriálnych vôd," uvádza sa vo vyhlásení NAC, ktoré je totožné s pondelňajším prejavom generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Vo vyhlásení sa tiež spresňuje, že výstavba a čiastočné otvorenie mosta ponad Kerčský prieliv, za čím stojí Rusko, predstavuje ďalšie porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.
Šéf Aliancie sa v utorok v bruselskom sídle NATO stretol s predsedom ukrajinského parlamentu (Najvyššej rady) Andrijom Parubyjom, po ich rokovaní však nenasledovala tlačová konferencia s novinármi.
Porošenko hovorí o blížiacej sa vojne
O hrozbe otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom prehovoril v utorok v kontexte údajného zhromažďovania ruských vojsk ukrajinský prezident Petro Porošenko. Informovala o tom agentúra Interfax.
V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami Porošenko obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny. "Nechcem, aby si niekto myslel, že sa tak deje pre zábavu alebo sú to iba nejaké hry. Ukrajina je vystavená hrozbe otvorenej vojny s Ruskou federáciou," uviedol vo svojom prejave.
Porošenko predložil textové a obrazové informácie od ukrajinských spravodajských služieb o údajnom zhromažďovaní ruských vojsk a vojenského materiálu na hranici s Ukrajinou. Na sérii záberov, zhotovených 17. a 24. septembra, ako aj v októbri, by mala byť vidieť ruská vojenská základňa, nachádzajúca sa 18 kilometrov od ukrajinskej hranice. "Ako môžete sami vidieť, množstvo tankov na vojenských základniach pozdĺž našej hranice sa strojnásobilo. Na aké účely tam boli dislokované?" položil si pred kamerami otázku ukrajinský prezident.
Ako ďalej dodal, zvýšené bolo v sledovanej oblasti aj množstvo vojenských jednotiek, pričom charakter ich dislokácie možno podľa jeho slov iba ťažko ospravedlniť potenciálnym vojenským cvičením.
Porošenko uviedol, že sa po incidente v Kerčskom prielive pokúšal telefonicky spojiť so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu bol podľa svojich slov následne prinútený obrátiť sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú s požiadavkou, aby s ruským prezidentom prediskutovala nevyhnutnosť okamžitého prepustenia zajatých ukrajinských námorníkov na slobodu.
