NEW YORK/KYJEV - Ukrajinské ozbrojené sily sú v plnej bojovej pohotovosti. S odvolaním sa na generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny o tom v pondelok informovala agentúra Ukrinform. Na zosilnený režim hliadkovania prejdú aj policajné zložky a pohraničná stráž. Tieto opatrenia boli prijaté v súvislosti rozhodnutím ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany o vyhlásení stanného práva po nedeľnom incidente ukrajinských a ruských lodí v Azovskom mori. Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal vyhlásenie stanného práva.
Kyjev a Moskva sa vzájomne obviňujú zo zodpovednosti za incident pri brehoch anektovaného Krymu v Kerčskom prielive, spájajúcom Čierne a Azovské more, kde ruskí pohraničníci v nedeľu zajali tri lode ukrajinského vojenského námorníctva a 23 námorníkov. Rusko dnes prostredníctvom svojej ombudsmanky ubezpečilo, že tri zranení Ukrajinci nie sú v ohrození života. V reakcii na incident ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal dekrét o vyhlásení vojnového stavu, ktorý má dnes popoludní schvaľovať parlament.
Kvôli incidentu sa dnes tiež zíde Bezpečnostná rada OSN, Komisia NATO-Ukrajina či rada Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Z Kyjeva znejú výzvy k sprísneniu západných sankcií proti Rusku.
Aktualizované 21:55 Trump nie je nadšený z obnovenia napätia
Americký prezident Donald Trump v pondelok povedal, že "nie je nadšený" z obnovenia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, informovala agentúra DPA. "Nie je to dobré... nie sme z celej tej vecí nadšení," povedal Trump reportérom a dodal, že Spojené štáty už k situácii poskytli vyjadrenie, ktoré však bližšie nešpecifikoval.
Aktualizované 20:52 Ukrajinský parlament odhlasoval stanné právo
Ukrajinský parlament v pondelok večer odhlasoval zavedenie stanného práva na 30 dní. Reagoval tým na nedeľný incident, keď Rusko zajalo ukrajinské lode pri Krymskom polostrove. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Po ostrej päťhodinovej debate odsúhlasila žiadosť prezidenta Petra Porošenka o zavedenie stanného práva drvivá väčšina ukrajinských zákonodarcov, konkrétne 276. Požadovaných bolo najmenej 226 hlasov.
Súčasťou stanného práva je čiastočná mobilizácia a posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny. Parlamentu boli predložené aj neurčito naformulované opatrenia ako "posilnenie" protiteroristických krokov a "bezpečnosť informácií".
Aktualizované 20:50 Ukrajina žiada sprísnenie sankcií voči Rusku
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN v pondelok oznámil, že Ukrajina bude požadovať sprísnenie protiruských sankcií po tom, ako Rusko v nedeľu zajalo tri ukrajinské lode a zadržalo námorníkov, informovala agentúra DPA. Ukrajina žiada sankcie voči Rusom, ktorí sa priamo zapojili do tohto incidentu, vrátane zmrazenia ich bankových účtov, povedal veľvyslanec Volodymyr Jelčenko.
Kyjev podľa jeho slov takisto požaduje ďalšie hospodárske sankcie voči Rusku. Jelčenko dodal, že konanie ruského námorníctva bolo schválené poprednými vojenskými predstaviteľmi krajiny.
Aktualizované 20:20 Treba sa vrátiť k dohode z Minska, odkazuje Orbán
Maďarsko podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, povedal v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v súvislosti s ukrajinsko-ruskou krízou, ktorá vypukla uplynulý víkend. V rozhovore pre komerčnú televíznu stanicu ATV premiér zdôraznil, že sa treba vrátiť k mierovej dohode z Minska. "Normandská štvorka - Rusi, Ukrajinci, Nemci a Francúzi - zrealizovala minskú dohodu. Tieto krajiny sú schopné riešiť aj terajšie napätie," dodal Orbán.
Aktualizované 20:05 Šéf NATO varoval Rusko pred následkami
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval v pondelok Rusko pred následkami nedeľného incidentu. Stoltenberg po mimoriadnom zasadnutí veľvyslancov NATO a Ukrajiny vyhlásil, že "Rusko musí pochopiť, že jeho akcie budú mať následky". Nespresnil, aké následky môžu prísť, ale pripomenul, že NATO v posledných rokoch zhromaždilo vo východnej Európe svoje sily, ktoré sú najväčšie od skončenia studenej vojny - aliancia tak urobila v reakcii na anektovanie Krymu Ruskom v roku 2014.
Stoltenberg uviedol, že konanie Ruska "vyhrocuje situáciu v regióne". Hoci šéf NATO poznamenal, že incident z nedele "je vážny", takisto zdôraznil, že je dôležité "pracovať na deeskalácii, na pokoji a umiernenosti".
Aktualizované 19:09 Merkelová sa telefonicky rozprávala s Porošenkom o Kryme
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok telefonicky rozprávala s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a vyjadrila mu svoje obavy z patovej situácie medzi Kyjevom a Moskvou okolo Krymského polostrova.
Merkelovej úrad uviedol, že kancelárka zdôraznila potrebu deeskalácie a dialógu a dodala, že bude pracovať na tom, aby dosiahla oboje. Kancelárka aj ukrajinský líder sa dohodli, že zostanú v kontakte, doplnila informáciu tlačová agentúra AP.
Aktualizované 18:49 USA varovali Rusko pred "nezákonným" konaním proti Ukrajine
Spojené štáty v pondelok varovali Rusko, že "nezákonné akcie", ako napríklad nedeľné zajatie ukrajinských lodí v Azovskom mori, bránia rozvíjaniu normálnych vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Zároveň vyzvali Kremeľ, aby "okamžite prestal s takýmto konaním".
Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová povedala na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), že "Spojené štáty vítajú normálne vzťahy s Ruskom, ale podobné nezákonné akcie budú takéto vzťahy znemožňovať".
Aktualizované 18:12 Britská vláda obvinila Rusko z agresívneho konania
Británia obvinila Rusko z "agresívneho konania" v súvislosti s útokom na ukrajinské lode pri okupovanom Kryme. Hovorca premiérky Theresy Mayovej James Slack uviedol, že ide o "ďalší dôkaz destabilizačného správania sa Ruska v regióne a pokračujúceho narúšania územnej celistvosti Ukrajiny". Dodal, že "Rusku nesmie byť dovolené používať silu s cieľom vyvíjať ešte väčší tlak na Ukrajinu".
Francúzska vláda tiež označila ruské konanie za neoprávnené a vyzvala na okamžité prepustenie ukrajinských lodí a námorníkov. Francúzske ministerstvo zahraničia v stanovisku uviedlo, že je situáciou pri Kryme "extrémne znepokojené".
Aktualizované 18:09 Pellegrini je znepokojený informáciami, ktoré prichádzajú z Kyjeva
Premiéra Petra Pellegriniho vážne znepokojujú informácie, ktoré prichádzajú z Kyjeva. Ako uviedol na svojej facebookovej stránke, "politické vyjadrenia ako stanné právo, plná bojová pohotovosť, či vyhlásenie vojnového stavu znepokojujú nielen medzinárodnú verejnosť, ale aj nás, priamych susedov Ukrajiny. Toto nie sú dobré správy."
Aktualizované 17:52 Porošenko skrátil navrhovanú dobu stanného práva na 30 dní
Ukrajinský prezident Petro Porošenko skrátil navrhovanú dobu trvania stanného práva v krajine zo 60 na 30 dní. Ide o zjavný ústupok jeho oponentom, konštatuje agentúra AP. Skrátenie znamená, že ukrajinské úrady môžu vypísať prezidentské voľby koncom decembra, čím by ostalo dosť času na ich konanie koncom marca, ako sa očakávalo. Porošenko uviedol v televíziou prenášanom prejave, že sa rozhodol skrátiť navrhovanú dobu trvania stanného práva o polovicu.
Pôvodný návrh Porošenka kritizovali jeho odporcovia ako pokus o zrušenie volieb v čase, keď má v prieskumoch nízku podporu obyvateľstva. Výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) vyhlásiť na Ukrajine stanné právo podpísal Porošenko, pričom pôvodne malo platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Po skrátení na 30 dní by malo stanné právo podľa Porošenka platiť od 28. novembra, uviedla agentúra Reuters. Ukrajinský prezident konštatoval, že jeho výnos neobsahuje obmedzenia práv občanov či zámer odkladať voľby.
Aktualizované 17:37 Moskva odmieta vydať ukrajinských námorníkov, chce ich postaviť pred súd
Rusko odmieta požiadavky ukrajinskej strany, aby krajine vydalo jej námorníkov a lode zadržané v nedeľu pri konflikte v Kerčskom prielive. Ako v pondelok vyhlásil predseda Výboru Rady Ruskej federácie pre obranu a bezpečnosť Viktor Bondarev, Rusko plánuje všetkých 24 zadržaných ukrajinských námorníkov postaviť pred súd. "Lode boli odtiahnuté do Kerču. Ich posádky sú zatknuté a budú vydané súdu. Kapitán aj posádka budú potrestaní," vyhlásil tento vysokopostavený predstaviteľ ruskej armády.
Aktualizované 17:29 Francúzsko a Nemecko chcú byť sprostredkovateľmi v rusko-ukrajinskej kríze.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok navrhol, že Francúzsko a Nemecko budú robiť sprostredkovateľov v najnovšej kríze medzi Moskvou a Kyjevom. Maas počas návštevy Madridu uviedol, že Francúzsko a Nemecko sa "budú spoločne, a v prípade potreby ako sprostredkovatelia, snažiť o to, aby konflikt nevyústil do vážnej krízy". Zástupcovia oboch krajín sa už stretli s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi v Berlíne.
Aktualizované 17:14 Tusk vyzval Rusko, aby prestalo provokovať Ukrajinu
Predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval Rusko, aby prestalo provokovať Ukrajinu a apeloval na tamojšie úrady, aby prepustili lode a námorníkov, ktorých zadržiavajú pre konflikt v Kerčskom prielive. „Odsudzujem použitie sily zo strany Ruska v Azovskom mori,“ napísal na Twitteri.
Dodal tiež, že „ruské úrady musia prepustiť ukrajinských námorníkov, plavidlá a zdržať sa ďalších provokácií“. Podľa vlastných slov o situácii hovoril aj s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a neskôr počas dňa sa stretol s jeho zástupcami. „Európa ostane v podpore Ukrajiny jednotná,“ zdôraznil Tusk.
Aktualizované 17:11 Británia odsúdila "akt agresie" Ruska v Kerčskom prielive
Británia v pondelok odsúdila "akt agresie" Ruska voči ukrajinským lodiam v Kerčskom prielive, pri pobreží Krymského polostrova anektovaného Kremľom. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. „Odsudzujeme akt agresie Ruska, ktoré zadržalo tri ukrajinské plavidlá a ich posádky,“ uviedol hovorca Downing Street 10, oficiálneho londýnskeho sídla britskej premiérky. Hovorca dodal, že „incident je ďalším dôkazom destabilizujúceho správania Ruska v danom regióne“.
Aktualizované 17:08 Stretnutie Putina s Porošenkom zatiaľ nie je plánované
Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho ukrajinského náprotivku Petra Porošenka ohľadom nedeľného incidentu v Kerčskom prielive zatiaľ nie je plánované. Podľa informácii agentúry TASS to v pondelok uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Peskov dodal, že zatiaľ nedošlo medzi lídrami Ruska a Ukrajiny k rozhovoru v súvislosti s nedávnym vyostrením konfliktu medzi oboma krajinami. Na otázku novinárov, či má Putin v pláne prediskutovať s ukrajinským prezidentom vzniknutú situáciu, odpovedal, že "zatiaľ nie".
Odmietol taktiež špekulovať o tom, či bude daná téma predmetom diskusie na stretnutí Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, plánovanom počas blížiaceho sa summitu skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Argentíne. Peskov však dodal, že ide o "veľmi vážnu provokáciu" a vzniknutá situácia bude na základe ruskej iniciatívy predmetom diskusie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). Hovorca Kremľa taktiež odmietol prezradiť, či bude Rusko k zajatým príslušníkom ukrajinských námorných síl pristupovať ako k vojenským zajatcom, čo požaduje ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.
Aktualizované 16:45 Szijjártó k situácii na Ukrajine: Záujmom Maďarska je mier u susedov
Záujmom Maďarska je, aby vo všetkých susedných krajinách, obzvlášť na miestach, v ktorých žijú aj mnohí Maďari, bol mier. Podľa agentúry MTI to v pondelok v nemeckom Bonne povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v reakcii na vývoj situácie na Ukrajine.
„Evidentne zlou správou je, ak v susednej krajine vyhlásia vojnový stav. V Zakarpatskej oblasti žije 150.000 Maďarov, ich bezpečnosť je pre nás mimoriadne dôležitá,“ zdôraznil šéf diplomacie, ktorý dodal, že maďarský rezort diplomacie udržiava priebežný kontakt s Kultúrnym združením podkarpatských Maďarov (KMKSZ). Szijjártó vyjadril nádej, že táto mimoriadne ťažká situácia sa čo najskôr vyrieši a bude smerovať k upokojeniu.
Aktualizované 16:16 Branno-bezpečnostný výbor ukrajinského parlamentu odporučil v pondelok poslancom, aby podporili vyhlásenie stanného práva na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN.
Aktualizované 15:45 Poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu uviedol v pondelok, že voči Rusku by sa mali vystupňovať sankcie po tom, ako zajalo tri lode ukrajinských námorných síl.
Krzysztof Szczerski podľa agentúry AP uviedol, že nedávne akcie Ruska voči ukrajinským plavidlám v Čiernom mori sú „otvoreným porušením“ medzinárodného práva a „ďalším pokusom destabilizovať región“. Dodal, že Poľsko vidí potrebu „diskutovať medzi spojencami o vystupňovaní sankcií voči Rusku“. Podľa Szczerského prezident Duda telefonoval s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom o napätej situácii v Čiernom mori.
Aktualizované 15:24 Vyhlásenie vojnového stavu, ktorý by mal na Ukrajine platiť po 60 dní, by podľa agentúry AP znemožnilo začatie prezidentskej volebnej kampane, ktoré je naplánované na 30. decembra. Niektorí poslanci preto obvinili Porošenka z pokusu ovplyvniť blížiace sa prezidentský súboj.
Prezidentské voľby na Ukrajine majú byť v marci budúceho roka. V prieskumoch verejnej mienky zatiaľ vedie šéfka opozície, bývalá premiérka Julija Tymošenková. Značná časť voličov sa ešte nerozhodlo.
Aktualizované 15:00 Zvyšovanie napätia na Kryme je neakceptovateľné, hovorí Kiska
Prezident Andrej Kiska považuje zvyšovanie napätia na okupovanom Kryme a v Azovskom mori za neakceptovateľné, uvádza sa v stanovisku prezidenta. Podľa prezidenta je nevyhnutné zastaviť eskaláciu, zdržať sa agresívnych krokov a upokojiť situáciu. Slovenská republika neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.
Aktualizované 14:47 SR vyzýva Rusko, aby rešpektovali medzinárodného práva v Azovskom mori
Slovensko vyzýva Ruskú federáciu, aby v súlade s medzinárodným právom umožnila voľný prístup k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora. Vo svojom stanovisku v súvislosti s ruským zajatím troch ukrajinských lodí v Azovskom mori to uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Obe strany zároveň vyzvalo k rozvahe s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu vyhroteniu napätia.
„Kroky vedúce k eskalácii napätia na anektovanom Kryme v Azovskom a Čiernom mori porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne,“ napísal rezort diplomacie s tým, že Slovensko suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach plne podporuje. Zopakoval tiež, že upokojenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou je jednou z priorít slovenského predsedníctva v OBSE.
Aktualizované 14:45 Hnutie OĽANO pozorne sleduje eskalujúce napätie medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou v súvislosti s nedeľným incidentom v Kerčskom prielive.
OĽANO odsudzuje túto agresiu, ktorá je len ďalším príkladom, kedy Ruská federácia opätovne porušuje medzinárodné právo a zbytočne zvyšuje napätie v regióne. Kerčský prieplav je dôležitou obchodnou cestou. Je preto kľúčové, aby táto medzinárodná vodná cesta bola bezpečne prístupná pre všetkých. „Ukrajina je pre Slovenskú republiku strategickým partnerom. Jej stabilita, rozvoj a územná celistvosť je našim dôležitým záujmom,“ uviedla strana v stanovisku.
„Zároveň upozorňujeme, že SR doposiaľ nemá aktualizovanú Bezpečnostnú ani Obrannú stratégiu, ktorú predseda NR SR Andrej Danko doteraz nezaradil do rokovania parlamentu. Pokiaľ je súčasťou vládnej koalície SNS, priorita bezpečnostnej a obrannej agendy nie je garantovaná ani v domácich ani v zahraničných otázkach,“ dodala strana.
Aktualizované 14:25 Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes predložil parlamentu návrh na vyhlásenie stanného práva v krajine kvôli sérii nedeľných incidentov medzi ruskými a ukrajinskými vojenskými loďami v Kerčskom prielive. Vyhlásenie stanného práva by podľa neho neznamenalo obmedzenia občianskych práv a slobôd ani plnú mobilizáciu. Zálohy by však mali byť pripravené, dodal Porošenko podľa agentúry Unian na zasadnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany. Situáciou sa dnes bude zaoberať aj na mimoriadnom zasadnutí Rada bezpečnosti OSN, zvolaná podľa zdrojov agentúry AFP na žiadosť Moskvy i Kyjeva.
Náčelník generálneho štábu Viktor Muženko dnes podľa oznámenia ministerstva obrany nariadil, aby boli všetky ukrajinské ozbrojené sily uvedené do stavu pohotovosti. Na more podľa vojenského serveru mil.in.ua mieria všetky lode ukrajinského námorníctva. Ukrajinský prezident tiež povedal, že dnes by mal o situácii v Čiernom mori, kde ruské špeciálne jednotky v nedeľu pri polostrove Krym zhabali tri ukrajinské lode, rokovať s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenberg a s predstaviteľmi krajín Európskej únie.
Porošenko očakáva, že parlament návrh na vyhlásenie stanného práva schváli. Poslanci sa na mimoriadnej schôdzi zídu o 17:00 SEČ, oznámil predseda parlamentu Andrij Parubij. Agentúra Unian pripomenula, že stanné právo na Ukrajine môže byť zavedené v prípade ozbrojeného útoku alebo hrozby agresie a ohrozenia nezávislosti alebo územnej celistvosti štátu. Úradom, armáde alebo miestnym správam dáva osobitné právomoci a môže viesť k obmedzeniu ústavných práv a slobôd občanov.
Porošenko požaduje od Ruska prepustenie
Ukrajinský prezident Petro Porošenko požaduje od Ruska, aby okamžite prepustilo ukrajinských námorníkov a lode, ktoré zadržalo počas nedeľňajšieho incidentu v Kerčskom prielive spájajúcom Čierne a Azovské more. "Požadujeme, aby boli urýchlene odovzdaní ukrajinskej strane," vyjadril sa politik v pondelok počas zasadnutia ukrajinskej bezpečnostnej rady. Zároveň vyzval na "deeskaláciu" krízy okolo Krymského polostrova.
Zhabanie lodí
Ukrajinské námorníctvo v nedeľu oznámilo, že ruské špeciálne jednotky zhabali v Čiernom mori tri jeho lode, pričom pri incidente utrpeli zranenie dvaja členovia ukrajinskej posádky. Ukrajinci obvinili Rusov, že na ich lode strieľali. Ruská tajná služba FSB, pod ktorú spadá aj pohraničná stráž, neskôr potvrdila, že ruské jednotky ukrajinské plavidlá pri polostrove Krym zadržali. Informovala, že k ich zastaveniu použila zbrane, pričom boli zranení traja príslušníci ukrajinského námorníctva.
Dnes náčelník generálneho štábu Muženko podľa agentúry Unian uviedol, že na troch lodiach bolo dohromady 23 ukrajinských námorníkov a velenie o nich nemá žiadne správy. "Nič o nich nevieme, máme len informáciu o šiestich zranených, dvaja z nich boli zranení vážne," povedal Muženko podľa Unian na zasadnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany v skorých ranných hodinách.
Obmedzenie plavby v prielive
Rusko v Kerčskom prielive postavilo most vedúci na anektovaný polostrov Krym, otvorený bol tento rok v máji. Podľa sťažností ukrajinskej strany obmedzuje slobodnú plavbu z Čierneho do Azovského mora.
Zástupca krymskej pohraničnej stráže Anton Lozovoj v nedeľu oznámil, že všetky tri zadržané lode budú presunuté do prístavu v Kerči. Podľa zdrojov agentúry Reuters boli lode do prístavu dopravené dnes ráno. Žiadne z plavidiel nenieslo známky poškodenia.
Agentúra Ukrinform v pondelok uviedla, že tri ukrajinské lode sú naďalej zadržiavané Ruskom. Dve z nich - člny Berďansk a Nikopol - sú neschopné plavby. Remorkér Jany Kapu bol rovnako donútený zakotviť.
Nepokoje v Kyjeve
Pred ruským veľvyslanectvom v ukrajinskej metropole sa v nedeľu večer na protest proti zadržaniu plavidiel zišla skupina demonštrantov. Pred budovu položili papierové lodičky a pneumatiky a na pozemok veľvyslanectva hádzali svetlice. Podľa denníka Ukrajinska pravda potom v noci na dnes neďaleko budovy ruského veľvyslanectva zhorel automobil s poznávacími značkami ruskej diplomatickej misie. Polícia incident prešetruje.
"Rusko otvoreným útokom na ukrajinské lode dramaticky eskaluje konflikt s Ukrajinou. Po ilegálnej anexii Krymu a vojenských operáciách na východe Ukrajiny, vojna tým získava novú dimenziu. Snáď to prebudí do reality aj tých, ktorí stále snívajú o večnom priateľstve s Moskvou, či o budovaní "mostov" medzi východom a západom. Mimochodom most nad Kerčským prielivom, v blízkosti ktorého sa agresívne kroky odohrali, bol tiež postavený v rozpore s medzinárodným právom," napísal na Facebooku štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák.
Mimoriadne zasadenie OSN
Bezpečnostná rada OSN sa stretne v pondelok na mimoriadnom zasadaní, kde sa bude zaoberať situáciou na Ukrajine. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na americkú veľvyslankyňu pri OSN Nikki Haleyovú.
"Mimoriadne zasadanie Bezpečnostnej rady OSN bolo zvolané na zajtra (pondelok) o 11 h. dopoludnia," Haleyová uviedla na Twitteri. O stretnutie bezpečnostnej rady požiadali podľa diplomatických zdrojov AFP zhodne aj ruská aj ukrajinská strana.
"Na zastavenie ukrajinských vojenských lodí boli použité zbrane," vyhlásil hovorca ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Dodal, že ruské jednotky "vstúpili na tri lode ukrajinského námorníctva a vykonali na nich prehliadku". Podľa Moskvy ukrajinské vojenské lode protizákonne vstúpili do jej výsostných vôd.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v reakcii na incident oznámil, že v pondelok zasadne ukrajinský parlament na mimoriadnom rokovaní, kde bude hlasovať o vyhlásení stanného práva. Takisto po mimoriadnom zasadaní Národnej bezpečnostnej a obrannej rady informoval, že do stavu pohotovosti budú uvedené aj vojenské zálohy. Obe strany sa navzájom obviňujú z provokácií a porušenia medzinárodného práva.
Rusko si predvolá ukrajinského diplomata
Námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Grigorij Karasin tvrdí, že nedeľná "provokácia Kyjeva" v Azovskom mori mala za cieľ "zatriasť Ukrajinou vyhlásením stanného práva" a zosilniť sankcie uvalené na Rusko.
"Cieľ provokácie (Kyjeva) je zjavný: zatriasť Ukrajinou vyhlásením stanného práva, mobilizovať protiruské nálady a sprísniť protiruské sankcie," vyhlásil Karasin v pondelok podľa agentúry RIA Novosti. Karasin dodal, že na pozadí týchto krokov sa "ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi bude ľahšie spúšťať jeho predvolebná kampaň".
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok vo vysielaní televízia Rossija 24 informovala, že Moskva si v súvislosti s incidentom predvolá ukrajinského chargé d'affaires v Rusku Ruslana Nimčynského.
Hovorkyňa vysvetlila, že dôvodom pre toto predvolanie sú "agresívne a provokatívne akcie ukrajinskej strany". "Nejde len o nedodržanie právnych noriem zo strany Ukrajiny, ale o plánované provokácie a agresívne akcie," vysvetlila Zacharovová a dodala, že "táto provokácia a celý komplex provokatívnych akcií boli vopred pripravené".
Zranenia utrpeli traja ukrajinskí námorníci
Rusko tvrdí, že zranenia utrpeli traja ukrajinskí námorníci a všetci sú v nemocnici v Kerči mimo ohrozenia života. V ukrajinských médiách sa predtým objavili správy, že zranenia utrpelo šesť Ukrajincov, námorníkov operovali v Kerči a ostatných zajatcov presunuli do Moskvy.
SaS: Rusko by sa malo Ukrajine ospravedlniť
"Strana SaS so znepokojením prijala správu o incidente medzi ruskými a ukrajinskými ozbrojenými silami v blízkosti polostrova Krym, ktorý anektovalo Rusko. Prístup do Azovského mora, a teda k svojmu pobrežiu a prístavom je zvrchovaným právom Ukrajiny a Rusko nemá právo ukrajinským lodiam v tom brániť bez ohľadu na to, či ide o lode obchodné alebo vojenské. Očakávame, že miesto eskalovania napätia sa ruské velenie námorných síl ukrajinskej strane ospravedlní a útoky ruských lodí na ukrajinské plavidlá sa nebudú opakovať. Sme presvedčení, že len okamžité dodržiavanie už dohodnutých pravidiel (Minské dohody) a hľadanie diplomatického riešenia pomôže riešiť celú napätú situáciu v regióne," píše sa v stanovisku strany.
Cséfalvayová: Incident v Azovskom mori je ďalším aktom agresie Ruska
Incident v Azovskom mori, pri ktorom ruská strana zajala tri ukrajinské lode, je podľa predsedníčky Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Kataríny Cséfalvayovej (Most-Híd) ďalším aktom agresie Ruska voči Ukrajine. Myslí si preto, že Slovensko, Európska únia aj medzinárodné spoločenstvo by mali jednoznačne stáť na strane Ukrajiny.
"Ukrajina má svoje prístavy v Azovskom mori a na využívanie týchto vôd má jednoznačné právo," upozornila Cséfalvayová. Ruská aj ukrajinská strana by sa teraz podľa nej mali zdržať ďalších krokov smerujúcich k zvyšovaniu napätia a hľadať mierové riešenie. "Eskalácia napätia je smutnou správou pre svetové spoločenstvo," poznamenala.
"Je to nepríjemná udalosť," súhlasí podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS). Podľa neho si však treba počkať na nezávislé vyšetrovanie, ktoré ukáže či išlo o nedorozumenie alebo úmysel jednej, alebo druhej strany. Situáciou sa má v pondelok zaoberať Bezpečnostná rada OSN na mimoriadnom zasadnutí, o ktoré požiadala ruská aj ukrajinská strana.
Stoltenberg vyjadril podporu Ukrajine
Mnohé štáty sveta vyjadrili v pondelok veľké znepokojenie a vyzvali na deeskaláciu v súvislosti s nedeľným incidentom v Azovskom mori, kde ruské hliadkovacie lode s použitím streľby zadržali tri ukrajinské lode a ich posádky. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok označil ruskú blokádu Kerčského prielivu do Azovského mora za neprijateľnú a vyzval obe strany - Rusko i Ukrajinu - na zníženie napätia v ich vzťahoch.
Námestník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Michael Roth v rozhovore pre nemecký rozhlas označil situáciu, ktorá cez víkend vznikla, za veľmi nebezpečnú. "Ďalšia eskalácia vo vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou je to posledné, čo potrebujeme," zdôraznil. Roth uviedol, že nemá podrobné informácie o incidente, ale podľa neho "je jasné, že Rusko v súlade s medzinárodným právom musí Ukrajine umožniť slobodný prístup do ukrajinských prístavov v Azovskom mori". Dodal, že obe strany musia teraz znížiť napätie vo svojich vzťahoch a zabrániť "špirále násilia", ktorá by mohla mať "strašné dôsledky".
Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany. Agentúra Ukrinform informovala, že ukrajinský prezident Petro Porošenko bude o najnovšom vývoji diskutovať s telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. O víkendových udalostiach Porošenko hovoril už aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Agentúra DPA uviedla, že Stoltenberg v telefonickom rozhovore s Porošenkom vyjadril v mene NATO plnú podporu pre územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny vrátane jej práva na plavbu vo svojich teritoriálnych vodách.
NATO, podobne ako aj EÚ, vyzvali obe strany konfliktu na zdržanlivosť už v nedeľu večer. DPA dodala, že v pondelok sa v Bruseli uskutoční schôdzka veľvyslancov členských krajín NATO s ich ukrajinským náprotivkom. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí posúdi situáciu v súvislosti s konfliktom v Azovskom mori. Na svojom twitterovom konte o tom informovalo ukrajinské zastúpenie pri Stále rade OBSE vo Viedni.
