DUBAJ - Novým prezidentom Interpolu sa stal kandidát z Južnej Kórey Kim Čong-jang, ktorého v stredu do funkcie zvolili delegáti valného zhromaždenia tejto medzinárodnej policajnej organizácie. Informovala o tom agentúra AFP.
Kim Čong-nam tak vo voľbách v rámci konferencie v Dubaji porazil Alexandra Prokopčuka z Ruska, ktorého kandidatúra znepokojila západné štáty i predstaviteľov ruskej opozície. Prokopčuk má podľa nich údajne blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a z titulu svojej funkcie by na pokyn Moskvy mohol útočiť na politických oponentov.
Spojenými štátmi podporovaný Kim Čong-jang viedol Interpol ako úradujúci prezident po tom, ako sa tejto funkcie vzdal Meng Chung-wej. Meng šéfoval Interpolu ako prvý Číňan od novembra 2016. Menga však koncom septembra počas jeho návštevy v domovskej Číne zadržali tamojšie úrady pre bližšie nešpecifikovanú trestnú činnosť. Mandát mu mal vypršať v roku 2020.
Nezvolenie ruského kandidáta považuje Ukrajina za víťazstvo
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov považuje zvolenie juhokórejského kandidáta za prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol za víťazstvo pre svoju krajinu. Informovala o tom agentúra AP. Ukrajina bola totiž spolu so západnými štátmi a ruskou opozíciou rozhodne proti tomu, aby sa prezidentom Interpolu stal Rus Alexandr Prokopčuk. Kritici Kremľa argumentovali, že Prokopčuk má údajne blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a z titulu svojej funkcie by na pokyn Moskvy mohol útočiť na politických oponentov a zneužívať systém Interpolu.
Avakov, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení Interpolu v Dubaji, vo svojom tweete v reakcii na výsledok hlasovania napísal: "Ruský kandidát odmietnutý. Bitka vyhratá." Prezidentom Interpolu na dvojročné funkčné obdobie sa v stredu stal juhokórejský kandidát Kim Čong-jang, ktorý bol v uplynulých týždňoch úradujúcim prezidentom Interpolu po tom, ako sa tejto funkcie vzdal Meng Chung-wej. Meng šéfoval Interpolu ako prvý Číňan od novembra 2016. Koncom septembra ho však počas jeho návštevy v domovskej Číne zadržali tamojšie úrady pre bližšie nešpecifikovanú trestnú činnosť. Mandát mu mal vypršať v roku 2020.
Ruský kandidát Alexandr Prokopčuk zastával od roku 2016 funkciu viceprezidenta Interpolu. V tejto funkcii bude podľa hovorkyne ruského ministerstva vnútra Iriny Volkovovej pokračovať aj naďalej. Krátko pred voľbami šéfa Interpolu vyjadrili Spojené štáty i Británia v súvislosti s Prokopčukovým možným zvolením veľké znepokojenie. Skupina amerických senátorov prišla so spoločným vyhlásením, v ktorom vyzvala prezidenta USA Donalda Trumpa a členov valného zhromaždenia Interpolu, aby vystúpili proti Prokopčukovej kandidatúre. Viacerí britskí ministri vyjadrili názor, že zvolenie ruského predstaviteľa by bolo "urážkou obetí chemického útoku v Salisbury."
Hnev Ruska
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril v stredu ľútosť, že ruský kandidát Alexandr Prokopčuk neuspel vo voľbách prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Peskov však súčasne pripomenul, že celý rad vyhlásení spred volieb svedčí o "pomerne silnom tlaku" pred hlasovaním. V odpovedi na otázku, či hlasovanie ovplyvnil nátlak Spojených štátov, Peskov podľa agentúry Interfax uviedol, že nemá správy o priebehu volieb. Nemá zatiaľ ani informácie, ktoré by mohli viesť k otvoreniu diskusie o ich legitimite.
Peskov dodal, že Rusku "je, samozrejme, ľúto, že nevyhral náš kandidát". Poukázal však na to, že "ak sa nestranne pozrieme na rad vyhlásení z niekoľkých krajín v predvečer volieb, tlak bol silný, to je očividné". Poslanec Rady federácie Igor Morozov podľa agentúry RIA Novosti vyhlásil, že Spojené štáty nedovolili Prokopčukovo zvolenie, aby "mohli pokračovať v zneužívaní tejto organizácie na nezákonné prenasledovanie a zatýkanie ruských občanov po celom svete".
V Rade federácie - hornej komore Federálneho zhromaždenia - panuje názor, že voľby nového prezidenta Interpolu sa uskutočnili pod tlakom, a to najmä zo strany Spojených štátov, približuje RIA Novosti. Ako uviedla rozhlasová stanica Echo Moskvy, člen výboru Franc Klincevič označil takýto prístup za hanbu. Podľa podpredsedu zahraničného výboru Rady federácie Andreja Klimova protesty proti kandidátovi na post prezidenta Interpolu z Ruska mali "príznaky politického rasizmu".
Kritik politiky ruského vedenia Michail Chodorkovskij však zvolenie juhokórejského kandidáta privítal a označil ho za "spoločné víťazstvo". Chodorkovskij, ktorý bol v údajne politicky motivovanom súdnom spore odsúdený na trest väzenia a odsedel si desať rokov, pred hlasovaním o šéfovi Interpolu varoval, že po Prokopčukovom zvolení by Kremeľ túto organizáciu mohol "celé roky zneužívať na prenasledovanie svojich oponentov". Rovnaké obavy z dôsledkov Prokopčukovho zvolenia vyjadrili aj ďalší ruskí opoziční politici či ľudskoprávni aktivisti. Obavy vyslovilo aj viacero západných krajín i Ukrajina.
