MASSACHUSETTS – Špičkové technológie v podobe umelej inteligencie verzus verejná mienka. Takmer trojročný výskum amerických vedcov ukázal, ktorému účastníkovi simulovanej nehody by dali ľudia šancu na prežitie. Rozhodovali o tom respondenti z 233 krajín, medzi nimi aj Slováci. Ukázalo sa, že naša skupina má najväčšiu tendenciu zachraňovať domácich miláčikov.
Vedcom z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) sa prostredníctvom internetového dotazníka Moral Machine podarilo zistiť, ako sa budú autonómne vozidlá správať v ťažkých morálnych situáciách. Výsledky ich projektu, na ktorom pracovali od roku 2016, boli zverejnené v odbornom časopise Nature.
V trinástich simulovaných situáciách je respondent vystavený rozhodnutiu o živote a smrti viacerých animovaných postáv, pričom v každej simulácii musí niekto zomrieť. Vždy zabíja autonómne auto, čiže to, ktoré sa riadi bez cudzej pomoci.
Vo výskume sa zohľadňujú kritériá ako vek prípadných obetí, ich sociálny status a zdravotný stav. Prihliada sa aj na to, či prípadné obete prechádzajú cez priechod pre chodcov na zelenú, alebo porušujú pravidlá. Osobné vzťahy sa do úvahy neberú. Niektoré otázky v dopytovaní sa týkajú aj domácich zvierat.
Odborníkom sa za roky podarilo vyzbierať okolo 40 miliónov hodnotení od ľudí z celého sveta. Uviedli, že dáta z 233 krajín starostlivo analyzovali a následne roztriedili. Vysvitlo, že každý človek má pre ostatných ľudí rozličnú hodnotu.
Najcennejšie sú životy detí, dôchodcovia skončili na chvoste
Výsledky ukázali, že najviac respondentov by dalo šancu na život dieťaťu v kočíku. Všeobecne sa na prvých priečkach umiestnili malé deti. Ak ide o starších ľudí, tí by mali najmenšie šance na prežitie. Za pozornosť stojí aj výsledok, že účastníci si väčšmi vážili životy lekárov než životy manažérov či atlétov.
Psov majú ľudia radšej než trestancov, o mačkách to neplatí
Pokiaľ ide o kriminálnikov, tí sa umiestnili na predposlednom mieste. Posledné sú mačky. To však neplatí, ak ide o psov. Pod kolesami autonómneho vozidla by radšej videli trestancov.
Síce na chvoste, no pred psami sa umiestnili dôchodcovia. Respondenti si ich v simulovaných zrážkach vážili menej ako bezdomovcov a obéznych ľudí.
Naša skupina má najbližší vzťah k domácim miláčikom
Americkým vedcom sa poradilo definovať tri špecifické skupiny. Tie sú rozdelené podľa regiónov (západ, východ a juh). Slovensko, Česko, Maďarsko, Francúzsko, Venezuela a Mongolsko, ktoré sa na projekte zúčastnili, boli zaradené do južnej skupiny. V tejto skupine odborníci vyhodnotili, že ľudia sa najčastejšie zmilovali nad ženami a animovanými figurínami, ktoré mali dobrú fyzickú kondíciu. V porovnaní so západom a východom južná skupina vedie v záchrane domácich miláčikov.
Napriek veľkým kultúrnym rozdielom respondenti väčšinou neuprednostňovali životy chodcov pred životmi cestujúcich vo vozidle. Tendencia zachrániť chodca, ktorý prechádzal cez vozovku v súlade so zákonom, teda na zelenú, bola tiež veľmi slabá.
Takto znela jedna z trinástich modelových situácií
V autonómnom aute sedí dospelý muž s dvomi malými chlapcami. Dospelá žena a dve dievčatá v tom čase prechádzajú cez priechod pre chodcov na červenú. Kto by mal zomrieť?
Čítajte aj: Šokujúce VIDEO zo simulovanej zrážky auta s motorkárom, akcia polície a žilinskej univerzity
„Znie to strašne, ale práve výsledky výskumu typu Moral Machine možno ukážu, že rozhodovanie ľudí v situácii, kde niekto musí zomrieť, sa riadi pravidlami typu – radšej zachránim jedno dieťa než troch či štyroch starcov, ale pokiaľ bude starcov osem, preferujem osem životov. To znamená, že aj keď o tom nechceme hovoriť, „prevodovú tabuľku“ v hlave máme,“ vysvetlil pre iDnes.cz profesor Jiří Matas z ČVUT, ktorý sa zaoberá vývojom autonómnych riadiacich systémov. Podľa Matasa je najväčším problémom dohodnúť sa na pravidlách, ktorými sa stroje potom riadia. „Inými slovami, dilemu musí vyriešiť človek, stroj sa nimi bude len riadiť,“ dodal profesor.
