WASHINGTON - Spojené štáty zaviedli v pondelok svoje podľa Washingtonu "dosiaľ najtvrdšie" hospodárske sankcie voči Iránu. Opatrenia, ktoré vstúpili do platnosti o polnoci washingtonského času (06.00 h SEČ), sú zamerané predovšetkým proti ropnému priemyslu, bankovému a finančnému sektoru a dopravnému odvetviu s dôležitými prístavmi.
USA chcú Irán donútiť, aby znova rokoval o tzv. jadrovej dohode, ktorú v roku 2015 uzavrel so šiestimi veľmocami, a súhlasil s prísnejšími podmienkami. V snahe obmedziť jeho rastúci vojenský a politický vplyv na Blízkom východe žiadajú tiež od vedenia v Teheráne ústupky v zahraničnej politike. Irán obviňuje americkú vládu, že ho chce zraziť ekonomicky na kolená a vyvolať tak zmenu režimu.
Od tohto pondelka chce Washington tvrdo trestať všetky podniky, ktoré nebudú rešpektovať americké sankcie voči Iránu. Mimoriadne odstrašujúce je to, že takéto firmy už nebudú mať prístup k finančnému systému USA a tým nebudú môcť realizovať obchody v amerických dolároch, píše agentúra DPA. Postihovať chce Washington aj krajiny, ktoré neprestanú dovážať iránsku ropu. Dočasnú výnimku z takýchto sankcií dostane osem krajín s cieľom zamedziť destabilizácii cien ropy. Očakáva sa, že medzi nimi budú Čína, India, Južná Kórea, Japonsko a Turecko.
Bližšie detaily o sankciách i o krajinách s udelenou výnimkou zverejnia minister zahraničných vecí Mike Pompeo a minister financií Steven Mnuchin na tlačovej konferencii plánovanej na 14.30 h SEČ, informovala agentúra Reuters. Americký prezident Donald Trump 8. mája splnil jeden zo svojich hlavných predvolebných prísľubov, keď oznámil odstúpenie USA od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe, čo výrazne zaťažilo vzťahy Washingtonu s európskymi spojencami.
Ďalší signatári dohody - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko - chcú jadrovú dohodu, označovanú aj za historickú, zachovať. Podľa DPA ide totiž o jeden z najdôležitejších, aj keď kontroverzných medzinárodných dohovorov. Jeho cieľom je zabrániť Iránu vyvinúť nukleárne zbrane. Výmenou za to sa veľmoci zaviazali zrušiť sankcie voči islamskej republike.
Obnovenie amerických sankcií odvolaných na základe jadrovej dohody prichádza v čase, keď sa Spojené štáty sústreďujú na svoje utorkové (5.11.) voľby členov Kongresu a guvernérov. Trump v nedeľu večer na mítingu v štáte Tennessee vyhlásil, že jeho politika "maximálneho tlaku" na Teherán funguje. "Irán je veľmi odlišnou krajinou od krajiny, akou bol, keď som nastúpil do funkcie," povedal Trump. "Chceli zabrať celý Blízky východ. Teraz chcú len prežiť," dodal.
Irán poruší sankcie
Iránsky prezident Hasan Rúhání uviedol, že islamská republika bude "hrdo obchádzať sankcie", ktoré voči nej zaviedli v pondelok Spojené štáty, píše agentúra AFP. Opatrenia, ktoré vstúpili do platnosti o polnoci washingtonského času (06.00 h SEČ), sú zamerané predovšetkým proti ropnému priemyslu, bankovému a finančnému sektoru a dopravnému odvetviu s dôležitými prístavmi.
"Oznamujem, že vaše nelegálne a nespravodlivé sankcie budeme hrdo obchádzať, pretože sú v rozpore s medzinárodnými predpismi," povedal Rúhaní v pondelňajšom prejave vysielanom v štátnej televízii. "Nachádzame sa v stave ekonomickej vojny, sme šikanovaní. Nemyslím si, že by v dejinách USA bol niekedy vstúpil do Bieleho domu niekto, kto je tak v rozpore s právom či medzinárodnými dohovormi," uviedol Rúhání. Dodal, že Irán sankcie poruší a bude svoju ropu predávať, píše agentúra Reuters.
