BRUSEL - Severoatlantická aliancia (NATO) v stredu ústami svojho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga varovala macedónsky parlament v Skopje pred prípadným negatívnym postojom k bilaterálnej dohode s Gréckom o zmene názvu postjuhoslovanskej republiky.
"Členstvo v NATO je možné len vtedy, ak sa dohoda s Gréckom presadí," formuloval Stoltenberg v úvode dvojdňovej schôdzky ministrov obrany aliancie v Bruseli. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Obe susedné krajiny sa v záujme ukončenia viac ako štvrťstoročie pretrvávajúceho sporu, ktorý bránil euroatlantickej integrácii Macedónska, dohodli na zmene názvu súčasného Macedónska na Republiku Severné Macedónsko. Odporcovia zmeny na oboch stranách hranice to však prijali s hlasitou nevôľou.
V nedeľňajšom referende v Macedónsku, ktoré malo poskytnúť tamojšej vláde priestor na uskutočnenie nevyhnutných legislatívnych zmien, síce viac ako 91 percent zúčastnených občanov hlasovalo za prijatie dohody, avšak účasť na plebiscite zostala hlboko pod hranicou 50 percent, dosiahla iba 36,91 percenta. Výsledok referenda tak umožnil diferencovaný výklad tak stúpencom, ako aj odporcom dohody. Macedónsky premiér Zoran Zaev v pondelok v Skopje ohlásil, že už v utorok začne konzultácie s predstaviteľmi opozičných strán o zmene ústavy týkajúcej sa názvu krajiny v súlade s obsahom macedónsko-gréckej bilaterálnej dohody, a to i napriek tomu, že nedeľňajšie referendum o tejto otázke bolo neplatné.
Novela ústavy vyžaduje v zmysle platnej legislatívy dvojtretinovú podporu 120-členného parlamentu, teda hlasy 80 zákonodarcov. Vládna koalícia v ňom však disponuje iba 69 mandátmi. Zaev dúfa, že sa mu podarí presvedčiť aj pravicové strany, aby zmenu macedónskej ústavy podporili. V najsilnejšej opozičnej strane krajiny VMRO-DPMNE, ktorá pred referendom neviedla otvorenú kampaň proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, no podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia, sa podľa médií názory na otázku rozchádzajú.
Časť strany zmenu názvu krajiny jednoznačne odmieta, kým druhá časť zastáva postoj, že pre euroatlantickú integráciu krajiny je potrebné priniesť obete. Zaev sa vyjadril, že v priebehu niekoľkých dní by mu malo byť jasné, či v radoch opozície jestvuje ochota prispieť k dvojtretinovej väčšine a podporiť zmenu ústavy. Ak by k tomu nedošlo, potom, ako zopakoval, bude iniciovať vypísanie predčasných volieb v Macedónsku. Macedónsky prezident Gjorge Ivanov dohodu neakceptuje a pred referendom, ktoré bojkotoval, vyzval krajanov na podobné konanie.
