ĽUBĽANA - Len niekoľko dní pred tým, ako sa menšinová koalícia v Slovinsku ujme vlády, došlo v krajine k rozruchu. V severovýchodnej časti regiónu Štajersko vznikla pravicovo-extrémistická domobrana, ktorá má niekoľko stoviek členov a podľa jej vodcu Andreja Šiška by mohla okrem iného poskytovať ochranu hraníc. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery maskovaných mužov v kuklách a ozbrojených strelnými zbraňami, ale aj sekerami.
Revolučný návrh v parlamente! Danko chce obmedziť imunitu, boj proti extrémistom
Šéf pravicovej frakčnej strany Hnutie za zjednotené Slovinsko Andrej Šisko sa pre portál insajder.com vyjadril, že "Stajerska varda" (Štajerská stráž) bola vytvorená kvôli tomu, že každá krajina musí mať sily na svoju obranu, a dodal, že nosenie zbrane je základným ľudským právom.
Extrémne pravicový politik sa uchádzal o priazeň voličov v minuloročných prezidentských voľbách. So svojimi antiislamskými sloganmi sa mu podarilo získať 2,2 percenta hlasov. V pohraničnom regióne Štajersko pritom v niektorých volebných obvodoch dosiahol päť až šesť percent.
Slovinský prezident Borut Pahor označil udalosti za neprijateľné a vyzval úrady, aby okamžite zasiahli. Podobne sa vyjadril aj odchádzajúci premiér Miro Cerar. "Slovinsko je jednou z najbezpečnejších krajín sveta. Príslušné orgány sú už informované a očakávame, že budú konať podľa toho proti zodpovedným osobám," dodal Cerar, ktorý by mal v budúcej vláde zastávať post ministra zahraničia.
Slovinská polícia v pondelok večer informovala, že vyšetruje viacero podozrení z trestných činov, ako sú verejné podnecovanie k nenávisti a násiliu, nedovolené obchodovanie so zbraňami a porušovanie suverenity Slovinska a jeho demokratického poriadku.
Obavy odborníkov
Slovinsko už nie je imúnne voči rôznym formám radikalizácie, uviedol bezpečnostný expert Iztok Prezelj. Podľa neho to môže viesť k uplatňovaniu práva ulice a davu. Jeho kolega Aleš Bučar Ručman varoval, že by to mohlo dospieť do stavu, ktorý sme videli v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku.
Slovinská politická scéna sa nachádza v trvalej kríze. Dokonca ani novému šéfovi vlády Marjanovi Šarcovi nedávajú veľa šancí na úspech. Nová koalícia pozostáva zo Šarcovej strany Kandidátka Marjana Šarca (LMŠ), Sociálnych demokratov (SD), Strany moderného stredu (SMC) doterajšieho premiéra Mira Cerara, strany SAB expremiérky Alenky Bratušekovej a Demokratickej strany dôchodcov Slovinska (DeSUS).
V 90-člennom parlamente disponuje dovedna 43 kreslami, podporu jej však prisľúbila i strana Ľavica disponujúca deviatimi mandátmi. Miestni politickí analytici predpovedajú, že menšinová vláda bude nestabilná. Jej sformovanie však ukončilo politický pat, v ktorom sa Slovinsko ocitlo po parlamentných voľbách z 3. júna.
Vo voľbách totiž zvíťazila pravicová, protiimigračná Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu. V parlamente však získala len 25 kresiel, čo jej na samotné vládnutie nestačilo a koaličného partnera si nájsť nedokázala.
Slovenskí branci
Rozruch u nás vyvolala nedávno polovojenská organizácia Slovenskí branci. Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) podal podnet, aby Generálna prokuratúra SR preskúmala jej činnosť. Generálna prokuratúra ho odstúpila Krajskej prokuratúre Bratislava.
Od Generálnej prokuratúry chcel minister počuť, či je činnosť Slovenských brancov v súlade so slovenskými zákonmi. "Nie je možné, aby tu pôsobila paralelná vojenská skupina, ktorá chce alternovať ozbrojené sily vo svojej činnosti," zdôraznil minister, ktorý sa dištancoval od aktivity tejto polovojenskej organizácie. Rovnako odmietol spoluprácu s takýmito organizáciami.
