ANKARA - Turecko čakajú v nedeľu prezidentské a parlamentné voľby, po ktorých krajina prejde z parlamentného na prezidentský systém a nová hlava štátu tak bude mať v rukách väčšie právomoci ako dosiaľ. Voľby sa pritom konajú o viac ako rok skôr oproti pôvodne plánovanému termínu.
V predvolebných prieskumoch vedie súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan, no proti nemu stojí silná opozícia a je pravdepodobné, že nevyhrá už v prvom kole. Prípadné druhé kolo by sa potom malo konať 8. júla.
Tak ako v prezidentských voľbách je favoritom Erdogan, v tých parlamentných je jasným lídrom v prieskumoch jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP). V Turecku sa tento rok prvý raz konajú prezidentské a parlamentné voľby naraz, a ak Erdogan v tých prezidentských vyhrá, čo je vysoko pravdepodobné, nič už nebude stáť v ceste tomu, aby zaviedol zmeny, ktoré si nechal odhlasovať v minuloročnom referende.
Podľa CNN by turecký politický systém mal po voľbách v niečom pripomínať ten americký: Funkcia premiéra zanikne, prezident sa stane automaticky aj šéfom vlády a bude v jeho kompetencii nominovať a odvolávať jej členov. Do vlády si bude môcť vybrať hocikoho podľa vlastného uváženia, čím sa zruší doterajšie pravidlo, že členmi vlády môžu byť len poslanci.
Erdogan už prisľúbil, že prvou vecou, ktorú urobí na začiatku svojho ďalšieho volebného obdobia vo funkcii, bude zrušenie výnimočného stavu, ktorý Turecko zaviedlo po zmarenom pokuse o puč z júla 2016. Hoci tento sľub vyzerá sympaticky, podľa agentúry Associated Press to je skôr trik na voličov a v skutočnosti sa nič nezmení. Erdogan totiž doteraz potreboval výnimočný stav na to, aby mohol krajine vládnuť prostredníctvom dekrétov a sám od seba rozhodovať o kľúčových veciach vrátane zahraničných či domácich operácií proti Kurdom.
Keď sa však teraz stane hlavou štátu aj na ďalšie volebné obdobie, v ktorom už bude platiť nové rozdelenie právomocí medzi jednotlivé zložky vedenia štátu, bude môcť robiť presne to isté čo doteraz aj bez výnimočného stavu. Napriek útlaku opozície zo strany Erdoganovho režimu a napriek tomu, že vládna strana úplne ovládla väčšinu vplyvných médií v krajine, sa podľa rešpektovanej tureckej analytičky Asli Aydintašbaš netreba obávať, že by boli voľby zmanipulované. "Turecko nie je Rusko," cituje ju CNN.
Nie všetci však zdieľajú jej názor a viacerí analytici upozorňujú, že je ťažko hovoriť o slobodných voľbách, keď jeden z najobľúbenejších politikov v krajine v nich musí kandidovať z väzenia. Bývalý ľudskoprávny aktivista a právnik Selahattín Demirtas bol odsúdený na 142 rokov väzenia za údajnú podporu terorizmu, a to napriek tomu, že ústredným mottom jeho Ľudovej demokratickej strany (HDP) je odpor voči násiliu. Demirtasovým problémom z pohľadu Erdogana je v skutočnosti to, že je Kurd, ktorý bol tesne pred svojím uväznením silným Erdoganovým súperom a ako miláčik davov narúšal tureckým režimom šírený obraz, že všetci Kurdi sú nebezpeční teroristi.
Demirtas v skutočnosti nemohol viesť žiadnu predvolebnú kampaň, napriek tomu je jedným z dvoch najvážnejších Erdoganových protikandidátov v prezidentských voľbách, a tiež jeho strana HDP je jedným z dvoch subjektov, ktoré predstavujú aké-také ohrozenie pre Erdoganovu AKP v parlamentných voľbách. Ešte väčšie šance sa pripisujú koalícii zvyšných opozičných síl pod vedením Republikánskej ľudovej strany (CHP). Podľa analytikov je len malá šanca, že by HDP a CHP spoločnými silami dokázali poraziť Erdoganovu AKP, prípadne že by jeden z ich kandidátov za prezidenta dokázal poraziť samotného Erdogana, vylúčené to však nie je.
Ak podľa očakávaní zvíťazí Erdogan, predĺži svoju víťaznú sériu, ktorú "ťahá" už od roku 2003. Vtedy vyhral svoje prvé parlamentné voľby a stal sa premiérom, víťazstvo si zopakoval aj vo dvoch nasledujúcich parlamentných voľbách, a následne, v roku 2014, zvíťazil aj vo voľbách prezidenta.
Erdogan vypísal predčasné prezidentské voľby o viac ako rok skôr oproti pôvodne plánovanému termínu. Podľa analytikov sa tak rozhodol po tom, ako sa začali objavovať signály o spomaľovaní tureckej ekonomiky, čo by mohlo v horizonte niekoľkých mesiacoch ohroziť jeho popularitu. Tureckí občania žijúci v zahraničí hlasovali vo voľbách od 7. do 19. júna. Mimo krajiny žijú zhruba tri milióny tureckých oprávnených voličov, takmer polovica z nich, asi 1,4 milióna, je v Nemecku.
