TEHERÁN - Irán bude v utorok informovať Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) sídliacu vo Viedni o začatí procesu zvyšovania svojich kapacít na obohacovanie uránu.
"V liste, doručenom Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu... Irán oznámi, že v utorok začne proces zvýšenia kapacity výroby UF6 (hexafluoridu uránu)," citovala v pondelok agentúra ISNA hovorcu Iránskej organizácie pre atómovú energiu Behrúza Kamálvandího.
Hexafluorid uránu alebo fluorid uránový je zlúčenina používaná v procese obohacovania uránu. Kamálvandí tiež povedal, že Irán je schopný urýchliť výrobu centrifúg, ktoré sa používajú na obohacovanie uránu. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok v príhovore vysielanom v televízii varoval, že v prípade zlyhania jadrovej dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 Irán zvýši svoje kapacity na obohacovanie uránu.
"Poveril som iránsku jadrovú agentúru, aby bola pripravená obnoviť svoje kapacity obohacovania uránu," uviedol Chameneí podľa agentúry Reuters. "Naši nepriatelia nikdy nemôžu zastaviť náš pokrok v tejto oblasti," dodal.
Americký prezident Donald Trump 8. mája oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Iránom a opäť zavádzajú sankcie voči firmám, ktoré obchodujú s Teheránom. Ďalší signatári dohody - Nemecko, Francúzsko, Británia, Rusko a Čína - na dohode naďalej trvajú, majú však obavy z iránskeho programu balistických rakiet a jeho rastúceho vplyvu na Blízkom východe. Predstavitelia EÚ sa po kroku USA zaviazali, že sa pokúsia udržať obchod s ropou a investície v Iráne, ale pripustili, že to nebude jednoduché.
V dohode sa Irán zaviazal znížiť počet vysoko výkonných centrifúg používaných na obohacovanie uránu o dve tretiny v priebehu desiatich rokov. Západ na oplátku v januári 2016 zrušil väčšinu sankcií voči islamskej republike. Dohoda umožňuje Iránu pokračovať v obohacovaní uránu na úroveň 3,67 percenta, čo je ďaleko pod hranicou približne 90 percent vhodnou pre jadrové zbrane. Pred dosiahnutím dohody Teherán obohacoval urán na úroveň 20 percent. Irán avizoval, že ak európske krajiny nedokážu udržať jadrovú dohodu, bude mať niekoľko možností, vrátane obnovenia obohacovania uránu na 20 percent.
Nemecko by malo zaujať prísnejší postoj voči Iránu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzval v pondelok Nemecko, aby zaujalo prísnejší postoj voči Iránu, ktorý chce podľa neho "zničiť" šesť miliónov židov žijúcich v Izraeli. "Irán vyzýva na naše zničenie, ale naďalej sa pokúša získať jadrové zbrane, aby túto genocídu vykonal," povedal Netanjahu na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angela Merkelovou v Berlíne, kde sa zastavil na ceste do Francúzska.
Svojimi slovami narážal na nedeľný tvít iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý v ňom označil Izrael za "zhubný rakovinový nádor", ktorý musí byť "odstránený a zlikvidovaný". Stretnutie šéfov vlád Nemecka a Izraela bolo prvé odvtedy, čo americký prezident Donald Trump v máji oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Iránom a opäť zavádzajú sankcie voči firmám, ktoré obchodujú s Teheránom. Zatiaľ čo Netanjahu tento krok privítal, Nemecko s ním nesúhlasí a spolu s ďalšími signatármi dohody - Francúzskom, Britániou, Ruskom a Čínou - sa ju pokúša zachrániť.
"Máme spoločný cieľ, aby Irán nikdy nezískal jadrový arzenál," uviedla v pondelok Merkelová. Dodala, že obe krajiny sa rozchádzajú jedine v tom, ako tento cieľ dosiahnuť. Nemecká kancelárka tiež opätovne potvrdila svoju podporu riešeniu izraelsko-palestínskej otázky formou vzniku dvoch nezávislých štátov. Pripomenula nedávne násilnosti na hraniciach medzi Izraelom a pásmom Gazy, ktoré si vyžiadali životy desiatok palestínskych civilistov. Zároveň avizovala, že Nemecko ponúkne obyvateľom pásma Gazy hospodársku pomoc. "Vo všetkých otázkach sa nezhodneme. Sme však priatelia, sme partneri," zdôraznila Merkelová.
