ĽUBĽANA - V Slovinsku sa v nedeľu od siedmej rána do siedmej večera konajú parlamentné voľby. Hoci ide o predčasné voľby, uskutočňujú sa len s niekoľkotýždňovým predstihom pred pôvodne plánovaným riadnym termínom.
Dôvodom vyhlásenia predčasných volieb sú spory okolo projektu stavby železničnej trate medzi Koperom a Divačou, ktorý síce schválili občania v referende, no Najvyšší súd výsledky referenda anuloval, čo v marci viedlo k odstúpeniu dovtedajšieho premiéra Mira Cerara. Predbežné výsledky by mali byť k dispozícii ešte v nedeľu večer.
V predvolebných prieskumoch dominovala Slovinská demokratická strana (SDS) expremiéra Janeza Janšu, ktorá v poslednom období nasadla na vlnu protiutečeneckej politiky a svoju predvolebnú kampaň založila na strašení migrantmi. "Najväčšou výzvou pre Slovinsko je zaistenie bezpečnosti," hlásal na predvolebných mítingoch Janša, ktorý bol slovinským premiérom v rokoch 2004 až 2008 a potom znovu 2012 až 2013.
"Slovinsko už v tejto skúške raz zlyhalo, a my nedovolíme, aby zlyhalo opäť," hovoril v tejto súvislosti Janša, pričom narážal na to, že Slovinsko dovolilo cez svoje územie v roku 2015 prejsť ďalej do Európy odhadom až pol miliónu utečencov.
Janšova SDS má v posledných rokoch veľmi tesné vzťahy so stranou Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý bol pred voľbami aj hosťom jej mítingov. Podľa niektorých informácií Orbán, ktorý je spomedzi európskych lídrov najostrejším odporcom prijímania utečencov, dokonca slovinskú SDS sčasti financuje.
Podľa analytikov podobne ako v Maďarsku, aj v Slovinsku je už dnes boj proti migrácii skôr umelo živená téma s cieľom vyvolať strach občanov, keďže v tejto krajine takmer žiadni migranti nie sú. "Každý tu hovorí o migrantoch, ale štatisticky vzaté, nejestvuje tu vôbec žiadny problém s migrantmi," cituje agentúra Associated Press slovinského analytika Andraza Zovka.
"Hovorí sa o tom, že ich (Slovinskej demokratickej strany - pozn.) peniaze pochádzajú z Maďarska, od ich tamojších spojencov," pripomína aj analytik Zovko.
Podľa posledných predvolebných prieskumov by mala Janšova SDS zvíťaziť so ziskom 15 až 25 percent hlasov, na druhom mieste by mala skončiť strana Zoznam Marjana Šareca (LMŠ) s desiatimi až pätnástimi percentami. Do parlamentu by sa mali s prehľadom dostať aj Moderná centristická strana (SMC) expremiéra Cerara, Sociálni demokrati (SD) a radikálna antikapitalistická strana Ľavica.
Okolo štyroch percent, čo je hranica potrebná na zvolenie strany do parlamentu, sa dlhodobo nachádzajú ešte kresťanskí demokrati zo strany Nové Slovinsko (NSi), liberáli zo Strany Alenky Bartušek (ZaAB), nacionalisti zo Slovinskej národnej strany (SNS), a tiež Slovinská ľudová strana (SLS) a Demokratická strana slovinských dôchodcov (DeSUS).
Hoci takmer nikto nepochybuje o volebnom víťazstve Janšu a jeho antiimigračnej SDS, podľa analytikov je dosť nepravdepodobné, že by sa mu podarilo zostaviť vládu, keďže väčšina zvyšných relevantných subjektov s ním odmieta akúkoľvek spoluprácu.
Najostrejšie sa voči Janšovi vymedzuje Zoznam Marjana Šareca združený okolo bývalého známeho komika, ktorý sa preslávil najmä imitovaním politikov. Práve táto strana podľa všetkého rozhodne o tom, kto bude po voľbách zostavovať vládu. Šarec pritom už vopred vylúčil spoluprácu s Janšom a naopak vyzval na vyšetrenie údajného financovania jeho strany zo zahraničia, čím narážal na informácie o finančnom prepojení SDS na Orbánov Fidesz.
