BRATISLAVA - Krajiny strednej a východnej Európy sú v súčasnosti geopoliticky najzraniteľnejšie od roku 1989. Vyplýva to zo správy GLOBSEC Megatrends 2018, ktorá identifikuje najvýraznejšie trendy ovplyvňujúce bezpečnosť a politiku vo svete.
Podľa tohto dokumentu slovenského bezpečnostného inštitútu GLOBSEC má na súčasnú zraniteľnosť regiónu strednej Európy vplyv viacero faktorov. Ide napríklad o narastajúcu zmätenosť medzi Stredoeurópanmi. Nevedia sa rozhodnúť, či ich krajina smeruje viac na Západ alebo na Východ. Nie sú si istí, či je členstvo v NATO alebo v Európskej únii pozitívne pre ich krajinu alebo nie.
Odborníci GLOBSEC-u preto navrhli odporúčania, na základe ktorých by sa zraniteľnosť strednej a východnej Európy mohla zredukovať. Napríklad neistota okolo smerovania danej krajiny na Východ alebo Západ by sa podľa nich dala vyriešiť jednoznačnými vyjadreniami verejných činiteľov jednotlivých krajín a debatami so spoločnosťou.
Ďalším faktorom je podľa prezidenta GLOBSEC-u Róberta Vassa aj to, že mnohí strácajú dôveru v tradičné médiá a veria rôznym konšpiračným teóriám. "Znamená to, že si zvnútra rozkladáme spoločnosť," vysvetlil.
Jedným z "megatrendov" je aj nekontrolovaný kybernetický priestor, ktorý sa podľa štúdie inštitútu GLOBSEC stáva "ďalšou arénou svetového konfliktu". Tento trend sa podľa Vassa odráža vo výrazne narastajúcich útokoch na kritickú infraštruktúru, napríklad aj na volebné systémy. "Mnohé krajiny a skupiny zistili, že je lacnejšie spraviť škody cez kybernetický priestor ako cez fyzickú infraštruktúru," upozornil Vass.
Ďalšími identifikovanými "megatrendami" sú nástup "flexibilnej integrácie" v EÚ, strata dôvery v multilateralizmus, rastúce ohrozenie Západu revizionizmom, organizovaným zločinom a terorizmom, vzostup "konfrontácie v medzinárodnej bezpečnosti" či zneužívanie technológií a zraniteľnosti sociálnych médií na dosahovanie politických cieľov.
