PARÍŽ - Francúzsky prezident Emmanuel Macron uzatvára prvý rok vo funkcii v krajine, ktorá síce vykazuje optimistické ekonomické ukazovatele, ale ktorú zároveň ovládajú veľké protesty proti presadzovaným reformám.
Politik navonok nového typu - mladý, odvážny, pôvodne len málo známy - nastúpil po unavenom a nepopulárnym socialistovi Françoisovi Hollandeovi. Zatiaľ ale ďalej čelí rozdelenej spoločnosti, polovica Francúzov podľa prieskumov totiž nepovažuje Macronove pôsobenie za šťastné.
Macron podľa francúzskej tlače zavádza do politiky firemné spôsoby riadenia, politické a ekonomické zmeny, ktoré začal, ale zatiaľ nestihli priniesť vytúžené výsledky. Opozičná pravica je preto naďalej nedôverčivá a opozičná ľavica je bezprostredným ohrozením stability pracovného prostredia znepokojená.
Parlament pevne pod kontrolou
Macron, ktorý podľa novín Le Monde predstavuje prezidentskú autoritu koketujúcu s autoritárstvom, sa prejavil záľubou pre dramatické efekty: podľa svojho vyjadrenia sa priamo „vlámal" do Elyzejského paláca. Odmietol úlohu „normálneho prezidenta" a chopil sa úlohy normotvorného vodcu, od ktorého prichádza všetka iniciatíva, súdi ekonomický denník Les Echos.
Pevne drží kontrolu nad parlamentom, ktorý je ovládaný jeho stranou, ktorej pôvodné iniciály E.M. sú totožné s jeho vlastnými (En Marche! - Vpred!). Symbolom jeho snahy o racionálne konanie je jeho malý tím, ktorý si priviedol z ministerstva hospodárstva. Vláda a predovšetkým ministerské úrady sa oproti minulosti personálne zúžili.
Množstvo štrajkujúcich
So vzdorujúcími sa odbormi, ktoré organizujú štrajky a demonštrácie proti zmenám znižujúcim istotu práce, vedie Macron otvorenú vojnu. Vyjadril sa pritom nevľúdne o „ľuďoch, ktorí nič neznamenajú", keď vykazoval už známky určitej netrpezlivosti.
Vyhnal do ulíc k protestom aj dôchodcov prinútených platiť vyššie nemocenské poistenie, ktorí nebrali vážne jeho poďakovanie za nedobrovoľnú solidárnu obeť spoločnosti. Zatiaľ najtvrdohlavejší sú zamestnanci štátnych železníc bojujúci o svoje výsady, s ktorými ale vláda nevyjednáva. Problémy má aj letecká spoločnosť Air France, ktorej pracovníci sa usilujú štrajkami o zvýšenie platov.
Niektoré príjemné kroky
Niektoré vládne kroky sú ale pre obyvateľov príjemné. V priebehu troch rokov napríklad prinášajú zníženie miestnej dane z pobytu o 80 percent, zvýšili sa sociálne dávky pre zdravotne postihnuté osoby a najchudobnejších seniorov. Kritiku nekontrolovaného prisťahovalectva mohlo trochu upokojiť sprísnenie protiimigračných opatrení. Zatiaľ nie sú žiadne náznaky plnenia obávaného sľubu ohľadom zníženia počtu štátnych zamestnancov o 120 000.
Na ekonomickej úrovni Macronovi zatiaľ všetko vychádza. Hospodársky rast vlani dosiahol dve percentá hrubého domáceho produktu, nezamestnanosť klesla, obchodné investície sú na rekordnej úrovni, podnikateľská nálada je vysoko nad dlhodobým priemerom.
Slabosť opozičných strán
Jednou z hlavných Macronových výhod je aj slabosť štyroch hlavných opozičných strán. Socialisti, republikáni, nacionalisti a radikálna ľavica sa ešte stále snažia spamätať z vlaňajších volieb. A zatiaľ nie sú schopní predstaviť možnosti alternatívnych riešení. Podľa denníka Le Figaro je stále viac voličov tradičnej pravice s Macronovým pôsobením spokojných, čo predstavuje pre najsilnejšiu opozičnú stranu Republikánov varovný signál.
Aj v zahraničnej politike sa snaží byť Macron aktívny. Verný potrebám politického marketingu vymyslel Macron niekoľko hesiel, ktoré sa ujali. V zahraničí zaujal pozmenením sloganu prezidenta Donalda Trumpa o americkej veľkosti slovami „Make Our Planet Great Again" (Vrátime našej planéte jej veľkosť), čím mu zároveň „vrátil úder" v otázke boja proti globálnemu otepľovaniu, od ktorého chce Trump odstúpiť.
Ambiciózne reformy pre EÚ
Macron tiež predstavil potrebu ambicióznych reforiem aj pre Európsku úniu, v ktorej ale jeho hlas znel aj vzhľadom na neistotu okolo budúcej vlády v Nemecku zatiaľ trochu osamelo. Podarilo sa mu ale napríklad trochu znížiť komparatívnu výhodu chudobnejších východoeurópskych krajín presadením nutnosti vyplácania minimálnej mzdy danej krajiny detašovaným zahraničným pracovníkom.
Macron sa tiež angažoval v Sýrii, kde sa Francúzsko podieľalo na náletoch proti zariadeniam vládnuceho režimu podozrivého z použitia chemických zbraní. Výsledkom jeho kultúrnej diplomacie potom bolo otvorenie pobočky múzea Louvre v Spojených arabských emirátoch. Pripravené ale boli tiež rozsiahle obchodné kontrakty, najmä s bohatými ropnými štátmi Blízkeho východu
