BRATISLAVA - Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uskutočniť letecké útoky na vybrané vojenské ciele v Sýrii je potrebné vnímať cez optiku jeho politického zámeru neopakovať kroky svojho predchodcu Baracka Obamu. Ten vyzýval na nulovú toleranciu používania chemických zbraní na civilnom obyvateľstve, ale nebol ochotný vynútiť túto normu krokmi. Uviedol to analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy, ktorý zároveň zdôraznil, že mediálny dosah útokov je výraznejší než reálny vojensko-strategický.
"Prezident Trump sa v politickej i medzinárodnopolitickej rovine chce evidentne vyhnúť historickým paralelám s politikou svojho predchodcu, čo ho núti byť viac asertívnym aktérom v rámci sýrskej krízy - aj keď je potrebné zdôrazniť, že predmetné vojenské útoky boli rozsahom značne limitované a aj ich mediálny dosah je nateraz výraznejší ako reálny vojensko-strategický," konštatoval.
Analytik takisto vyzdvihol fakt, že útoky boli cielené tak, aby priniesli minimálne škody na sýrskom obyvateľstve, čo sa aj aktérom podarilo.
"Veľmi dôležitým prvkom pri rozhodovaní prezidenta Trumpa bola jasná ochota - takmer až iniciatíva - francúzskej a britskej vlády vojensky sa spoluangažovať a vyslať tak jednoznačné posolstvo, že Západ je pripravený byť aktérom tejto krízy, aj keď nateraz len v obmedzenom rozsahu," dodal.
Po tom, ako sa sýrske mesto Dúmá stalo terčom údajného chemického útoku, USA a ich spojenci Británia a Francúzsko uskutočnili v sobotu minulý týždeň v Sýrii letecké a raketové útoky. Došlo k nim niekoľko hodín predtým, ako mali na miesto údajného chemického útoku doraziť inšpektori z Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Americký prezident označil tieto útoky za "priamy dôsledok" neschopnosti Ruska zabrániť silám sýrskeho prezidenta Bašára Asada v používaní chemických zbraní. Sýria i jeho spojenec Rusko boli o operácii vopred informovaní. Pri zásahu, ktorý trval približne hodinu a pol, nedošlo k úmrtiam.
