ŠTOKHOLM - Šéfovia diplomacií Severnej Kórey a Švédska ukončili v sobotu trojdňové rozhovory, ktorých predmetom bola aktuálna bezpečnostná situácia na Kórejskom polostrove. Štokholmské rokovania by mohli pripraviť pôdu pre zamýšľanú schôdzku amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského vodcu Kim Čong-una, píše agentúra Reuters.
Do Švédska vo štvrtok pricestoval severokórejský minister zahraničných vecí Ri Jong-ho. Odvtedy absolvoval rokovania so šéfkou švédskej diplomacie Margot Wallströmovou a nakrátko sa stretol aj so švédskym premiérom Stefanom Löfvenom. Výsledky štokholmských rokovaní ani ich konkrétne témy neboli zverejnené. Podľa Wallströmovej sa rokovalo najmä o bezpečnostnej situácii na Kórejskom polostrove a diplomatických snahách o riešenie súvisiacich sporných otázok.
"Hovorilo sa aj o humanitárnej situácii v Severnej Kórey, o sankciách a regionálnej spolupráci a bezpečnostných otázkach...," uviedla bez bližších podrobností švédska ministerka, ktorú citovala agentúra AP. Wallströmová zároveň podľa agentúry Reuters zdôraznila, že švédska strana počas rozhovorov podčiarkla potrebu ukončenia jadrových a raketových programov KĽDR v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.
Ri Jong-ho počas návštevy Švédska nevydal žiadne verejné vyhlásenie. Na rozhovoroch vo Švédsku sa nezúčastňoval žiaden americký vládny predstaviteľ, uviedol zdroj z ministerstva zahraničných vecí USA. Trump minulý týždeň prekvapilo vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s Kimom a prijal príslušnú ponuku na rozhovory. Ich miesto a čas sú však zatiaľ otvorené.
Švédsko sa pritom ponúklo ako sprostredkovateľ. Táto škandinávska krajina má v Pchjongjangu veľvyslanectvo od 70. rokov a zastupuje tam aj záujmy USA. O Švédsku sa preto hovorí ako o možnom dejisku schôdzky Trumpa a Kim Čong-una. V tejto súvislosti sa však uvažuje aj o demilitarizovanej zóne na hraniciach medzi oboma Kóreami.
Kim a Trump sa vlani opakovane postarali o rozruch i obavy z eskalácie konfliktu, keď si vymieňali invektívy ohľadom severokórejských hrozieb zaútočiť na USA. Americká vláda v uplynulých mesiacoch viedla voči KĽDR "politiku maximálneho tlaku" a uvalila na ňu ďalšie sankcie. Tento rok však došlo k opatrnému zbližovaniu medzi oboma Kóreami.
