BUENOS AIRES - Reynaldo Bignone, posledný z vodcov vojenskej diktatúry známej aj ako "špinavá vojna", ktorá zúrila v Argentíne v rokoch 1976-1983, zomrel v stredu vo veku 90 rokov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnu štátnu tlačovú agentúru Télam.
Bignone bol prezidentom Argentíny od júla 1982 do decembra 1983. V roku 2010 ho odsúdili na 25 rokov za úlohu, ktorú zohral pri únosoch, mučení a vraždách oponentov režimu. Popri Omarovi Graffignaovi a Santiagovi Riverosovi bol jedným z posledných žijúcich členov diktatúry. Podľa ľudskoprávnych skupín počas "špinavej vojny" zmizlo, teda bolo unesených alebo zavraždených, približne 30.000 osôb. Argentína nastúpila na cestu k demokracii v októbri 1983 voľbami, ktoré vypísal Bignone. O dva mesiace nato odovzdal moc slobodne zvolenému Raúlovi Alfonsínovi.
Vojenské diktatúry v Argentíne, Bolívii, Brazílii, Čile, Paraguaji a Uruguaji v 70. a 80. rokoch spolupracovali na koordinovanom prenasledovaní exilových oponentov. Prvý vodca argentínskej junty Jorge Rafael Videla, ktorý vládol v rokoch 1976-1981, zomrel v roku 2013 ako 87-ročný. Svoje konanie argentínski vojenskí diktátori ospravedlňovali tým, že bolo nutné na potlačenie ľavicových partizánskych skupín. Krajina začala súdne procesy v súvislosti s týmto obdobím po roku 2000. Iba vlani dostalo 29 ľudí doživotné tresty za prevádzkovanie tajnej väznice a mučiarne.
