BRATISLAVA - Slovensko urobilo istý pokrok v plnení odporúčaní od Európskej komisie (EK). Konštatuje to v správe o Slovensku Brusel s tým, že nejaký pokrok vníma vo viacerých politikách, ako je zvyšovanie nákladovej efektívnosti systému zdravotníctva, zlepšovanie aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny, zlepšovanie možností zamestnania pre ženy, ako aj v oblasti znižovania administratívnych a regulačných bariér v podnikaní.
Komisia však eviduje aj oblasti, kde Slovensko neurobilo žiadny, alebo len minimálny pokrok. Najhoršie hodnotí oblasť boja proti korupcii, kde podľa Bruselu nebol zaznamenaný žiaden pokrok k lepšiemu. Iba mierne zlepšenie komisia vníma v zvyšovaní kvality vzdelávania, zvyšovaní participácie Rómov na vzdelávaní, zvyšovaní konkurencie a transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ako aj v zlepšovaní efektívnosti súdneho systému.
Medzi najväčšie štrukturálne výzvy Slovenska komisia v poslednej správe, ktorú zverejnila v stredu, zaraďuje aj pokračovanie boja s daňovými únikmi. Napriek rastu rozpočtových príjmov totiž stále pretrváva veľká medzera vo výbere dane z pridanej hodnoty. Brusel však poukazuje, že ďalšie opatrenia na boj proti daňovým únikom prichádzajú v tomto roku. Všíma si tiež rast daňového zvýhodnenia výskumu a vývoja, ale na druhej strane aj stále slabé zastúpenie daní z nehnuteľností na celkových príjmoch. Zároveň uvádza, že revízie výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách sa ukazujú ako silný nástroj na zvyšovanie efektívnosti vo verejných výdavkoch.
Brusel upozorňuje Slovensko aj na pokračujúce dlhodobé výzvy v oblasti dôchodkového a zdravotného systému, a to napriek uskutočneným reformám. Konštatuje aj postupné zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve, avšak v tejto oblasti sa začínalo z veľmi slabej bázy. Reformy si vyžaduje aj trh práce, kde napriek rastúcemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily zostáva silná skupina dlhodobo nezamestnaných. Komisia vníma aj pokusy o reformy vzdelávacieho systému, napriek tomu však konštatuje, že kvalita vzdelávacích výstupov na Slovensku vyvoláva významné pochybnosti.
Viacero výčitiek má Brusel v oblasti verejnej správy. Hoci vníma isté pokroky napríklad v oblasti konkurzného práva či v oblasti verejnej služby, upozorňuje na stále vysoké vnímanie korupcie. Nedostatok zodpovednosti orgánov, ktoré majú proti korupcii bojovať, a tiež slabá ochrana oznamovateľov korupčnej trestnej činnosti, boju proti korupcii stále na Slovensku bráni. Takisto Brusel konštatuje, že pretrvávajú otázniky ohľadom nezávislosti súdnictva.
V samotnej hospodárskej oblasti prechádza podľa Bruselu Slovensko dobrými časmi. Konštatuje, že ekonomický rast krajiny pokračuje v svižnom tempe. V tomto roku sa očakáva na úrovni 4 % a v budúcom roku 4,2 %, najmä vďaka silnej súkromnej spotrebe. Pozitívny vývoj sa ukazuje aj na trhu práce, pričom ďalšie zlepšenie sa očakáva v strednodobom horizonte. Hospodársky vývoj však bude podľa komisie naďalej brzdiť dlhodobá nezamestnanosť, chýbajúce pracovné príležitosti pre znevýhodnené skupiny, slabá vnútorná mobilita pracovnej sily a veľké regionálne rozdiely medzi západom a východom krajiny. Vývoj na trhu práce je zároveň sprevádzaný nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých sektoroch.
Naďalej by mala pokračovať aj príjmová konvergencia Slovákov k zvyšku Európskej únie. Hoci podľa Bruselu niektoré regióny krajiny naďalej nevedia prilákať významné investície, čo prispieva k prehlbovaniu regionálnych rozdielov v mnohých ekonomických a sociálnych oblastiach. Pozitívny ekonomický vývoj na Slovensku tak podľa Európskej komisie ponúka príležitosť bojovať so zostávajúcimi štrukturálnymi výzvami a zvýšiť rastový potenciál. Sústredenie sa na dlhodobé slabiny v oblastiach inklúzie trhu práce, vzdelávania, zdravotníctva, verejnej správy a korupcie je pritom podľa komisie najlepším spôsobom, ako Slovensko posunúť k zlepšovaniu produkčného potenciálu a rastu verejných zdrojov.
