VARŠAVA - Pred ôsmimi rokmi tragicky zahynul prezident Poľska Lech Kaczynski s manželkou. To, čo spôsobilo pád lietadla je dodnes predmetom špekulácií. Pred pár dňami sa objavili závery znalcov, ktorý pripravujú záverečnú správu. Za pád môže posádka. Skupina poľských vyšetrovateľov tvrdí, že dôvodom pádu ja bombový atentát.
Záverečná správa o príčine havárie poľského vládneho lietadla v Smolensku má byť hotová v marci 2019. Kým závery znalcov z polovice februára hovoria o chybe posádky, profesor inžinierstva a člen komisie vyšetrujúcej smrteľnú nehodu hovorí jasne. Príčinou havárie bola bomba.
Bol to atentát
Wiesław Binienda to povedal pravicovej televízii Telewizja Republika. Podľa neho bolo zrejmé, že havária nebola len obyčajnou náhodou či chybou posádky, ale atentátom. Zopakoval aj slová ďalšieho člena komisie Franka Taylora. "Lietadlo explodovalo, pretože niekto dal do lietadla bombu." Taylor už predtým hovoril, že nepochybuje o výbuchu v lietadle. Podľa neho môže byť väčšina škôd vysvetlená výbuchmi.
Wiesław Binienda i @Glenn_Jorgensen w #Minęła20 o tym jak wyglądały eksplozje w lewym skrzydle #Tu154M #Smoleńsk @tvp_info pic.twitter.com/tfXRjJQWQ3
— michal.rachon (@michalrachon) 20. února 2018
"Podľa nášho názoru bol v ľavom krídle lietadla Tu-150 umiestnený výbušný náboj, ktorý následne spôsobil detonáciu," uviedol Binieda, ktorý pri vysvetľovaní ukázal na konkrétne miesto v krídle. Dánsky inžinier Glenn Jorgensen, jeden z expertov výboru, tvrdil, že v mieste údajného dopadu na brezy sú stopy, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k explózii. "Sú tam také kúsky kovu skrútené o viac ako 360 stupňov. Pokiaľ ide o takú deformáciu kovu, navyše nie z prednej strany na chrbát, ako by malo byť pri zasiahnutí stromom, môže to znamenať výbuch," povedal.
Binieda dodal, že miesto, ktoré označil, má teraz status "podozrivé". "Náš pyrotechnik potvrdil, že keby disponoval páskou s výbušninami, dal by ju na to miesto. Vykonali sme aj experiment, ktorý dokázal, že že takýto náboj nepovedie k výbuchu paliva." Binieda zároveň povedal, že odborníci, ktorí nehodu vyšetrujú, dostávajú rôzne hrozby. "Vedcov nezastrašia a práca na katastrofe v Smolensku bude pokračovať," dodal.
Oficiálne pochybila posádka
Podľa ďalšej časti vyšetrovateľov havária nebola atentátom. Zásadnú vinu za ňu nesú piloti, ktorí vedome nedodržali bezpečnostné zásady. Podľa správy denníka Gazeta Wyborcza (GW) to vyplýva zo záverov znalcov pripravujúcich podklady pre vládnu vyšetrovaciu komisiu. Zistenia expertov sú v rozpore s predchádzajúcim tvrdením členov komisie.
Smolenská tragédia, pri ktorej v apríli 2010 zahynul vtedajší prezident Lech Kaczynski a 95 ďalších ľudí, väčšinou príslušníkov poľských politických elít, už ôsmy rok rozdeľuje spoločnosť. Kým priaznivci liberálnej opozície napospol považujú záležitosť za uzavretú a rešpektujú závery predchádzajúceho vyšetrovania. Časť stúpencov konzervatívnej vlády verí v ruský podiel na havárii a niektorí sú presvedčení o atentáte.
Nové vyšetrovanie
Konzervatívci vedení Kaczyńského dvojčaťom Jaroslawom iniciovali po nástupe k moci nové vyšetrovanie. Komisia vlani zverejnila tézu, že krídlo stroja Tu-154 bolo poškodené už pred kontaktom so stromom, ktorý predchádzajúce vyšetrovanie označilo za kľúčový okamih pádu. Bezprostrednou príčinou havárie bol podľa tvrdení komisia výbuch, komisári ani vtedajší minister obrany Antoni Macierewicz však svoje slová nepodporili žiadnymi dôkazmi.
Bádanie znalcov naproti tomu podľa GW nezistilo stopy akejkoľvek explózie predchádzajúci pádu. Zásadný časť viny nesie posádka lietadla, ktorá vedome porušila bezpečnostné zásady a rozhodla sa pristáť v hustej hmle, keď bolo lietadlo pred pristátím príliš nízko. Vo výške siedmich metrov stroj zavadil o strom, obrátil sa podvozkom nahor a havaroval, uvádzajú experti.
Podľa predchádzajúceho poľského vyšetrovania sú za tragédiu spoluzodpovední ruskí dispečeri, ktorí pilotov uviedli do omylu. Ruské vyšetrovanie naproti tomu už v roku 2011 skončilo záverom, že hlavná chyba je na strane pilotov, ktorí mali radšej pristáť na inom letisku. Boli však vraj pod tlakom nadriadených a nemali dostatočný výcvik. Súčasní poľskí predstavitelia sa kvôli teórii o výbuchu pustili do sporu s Kremľom. Macierewicz v decembri vyzval prezidenta Vladimira Putina, aby za haváriu prevzal zodpovednosť.
