WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump chce mať v Európe silnejšiu armádu, ktorá by bola protiváhou Moskvy. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý Biely dom v pondelok predložil Kongresu.
Dokument navrhuje na rok 2019 pre americké ministerstvo obrany (Pentagón) 686 miliárd dolárov, čo je o 80 miliárd (13 percent) viac než v roku 2017. Podľa analytikov a predstaviteľov ministerstva to odráža snahy Bieleho domu odradiť od možného útoku Rusko a Severnú Kóreu. Z navrhovaného balíka financií má ísť viac než 6,3 miliardy na program European Deterrence Initiative (Európska odradzovacia iniciatíva) - EDI.
"Návrh rozpočtu žiada nevyhnutné zdroje na udržanie neoblomného záväzku USA voči mieru a stabilite v Európe," uvádza sa v dokumente s tým, že zdroje budú venované na posilnenie vojenských cvičení v rámci NATO, a to predovšetkým vo východnej Európe, na modernizáciu a zvýšenie počtu amerických zbraní a vojenských zariadení v Európe, posilnenie schopností amerických leteckých síl na starom kontinente a posilnenie schopností "spojencov na predných líniách" brániť sa. "Rozpočet poskytne aj 250 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine v ochrane jej teritoriálnej suverenity," uvádza sa v návrhu.
Podľa spravodajského portálu Defense News zameraného na obrannú politiku Biely dom týmto návrhom rozpočtu vyhovel armáde, ktorá žiadala zvýšenie rozpočtu na EDI už v uplynulých rokoch. V roku 2017 získala 3,4 miliardy dolárov a na tento rok žiadala 4,8 miliardy. Defense News informoval, že v roku 2020 by malo dôjsť aj k zvýšeniu počtu amerických vojakov v Európe.
Program EDI, pôvodne s názvom ERI - European Reassurance Initiative (Iniciatíva na opätovné uistenie Európy), zaviedol bývalý prezident USA Barack Obama v roku 2014 krátko po anexii Krymu Ruskom s cieľom podporiť NATO v boji proti zvýšenej hrozbe zo strany Moskvy. Návrh rozpočtu na rok 2019 musí ešte schváliť Kongres, rokovania budú podľa amerických médií minimálne také náročné ako tie, ktoré sprevádzali tohtoročný rozpočet.
Rusko reaguje
Na možné posilnenie vojenskej prítomnosti USA v Európe nebude Rusko odpovedať pretekmi v zbrojení, ale uplatní svoje právo korigovať svoje vzťahy s krajinami, na ktorých území k tomu dôjde. Uviedol to v utorok pre agentúru RIA Novosti predseda komisie Rady federácie pre ochranu štátnej suverenity Andrej Klimov.
Podľa jeho slov plány USA nepredstavujú pre Rusko "žiadnu nočnú moru, ale všetko to vnímame a vezmeme to do úvahy v našej ďalšej praktickej činnosti". Zdôraznil, že Rusko má právo korigovať svoje vzťahy s krajinami, z ktorých "územia sa na nás vyvíja tlak a ktoré sa menia na baštu aktívneho odporu voči nám".
Klimov dodal, že nejde len o rad krajín východnej Európy a Pobaltia, ale aj o iné regióny, napríklad juhovýchodnú Áziu, kde Spojené štáty pod zámienkou hrozby zo strany KĽDR posilňujú svoje jednotky. Senátor však v rozhovore pre RIA Novosti zdôraznil, že Rusko sa - tak ako doteraz - bude pridržiavať svojej "neútočnej obrannej stratégie".
Iný člen Rady federácie, Viktor Ozerov, si tiež myslí, že Rusko nenechá plány USA týkajúce sa Európy bez odpovede. Zdôraznil však súčasne, že ruské ozbrojené sily a zbrojný program sú schopné garantovať suverenitu a bezpečnosť krajiny.
