Džalál Talabání
BAGDAD - Iracký premiér Núrí al-Málikí a prezident Džalál Talabání vo štvrtok oznámili vznik novej vládnej koalície šiitov a Kurdov bez účasti sunnitov.
Podľa al-Málikího je koaličná dohoda prvým krokom k zmierneniu politickej krízy, ktorá zmieta jeho vládou od nástupu k moci v máji 2006. Vznik koaličnej vlády je výsledkom trojdňových intenzívnych rokovaní a dohoda je sklamaním, pretože nezahŕňa irackého sunnitského viceprezidenta Tárika al-Hášimího a jeho umiernenú Islamskú stranu. Dohodu o novej koalícii okrem šiitskeho premiéra a kurdského prezidenta podpísal aj líder autonómneho Kurdistanu Massúd Barzání a šiitsky viceprezident Ádil Abdulmahdí. Štyria muži podpísali trojstranovú dohodu, ktorá im zabezpečuje väčšinu v 274-člennom parlamente.
Sunnitský viceprezident Tárik al-Hašímí sa podľa Talabáního odmietol na rokovaniach zúčastniť. Prezident aj premiér však zdôraznili, že sunniti majú dvere do vlády stále otvorené. "Kedykoľvek sú vítaní," zdôraznil Talabání. Al-Málikí taktiež vyzval sunnitský Front národnej svornosti, ktorý zahŕňa al-Hášimího stranu, na návrat do vlády, a tým na zmiernenie rozporov, ktoré vznikli minulý týždeň. Takmer mesiac trvajúca kríza v bývalej koaličnej vláde pod vedením šiitov vyvrcholila, keď všetci šiesti ministri za najväčší sunnitský blok minulý týždeň rezignovali na svoje posty v koaličnej vláde irackého premiéra Núrího al-Málikího.
V politicky nestabilnej krajine sa množia aj teroristické útoky. Počet obetí zatiaľ posledných utorňajších ničivých teroristických útokov na dve severoiracké dediny podľa údajov ministerstva vnútra dosiahol minimálne 400. Teroristi v utorok odpálili štyri nákladné vozidlá naložené výbušninami v dedinách al-Chataníjá a al-Adnaníjá neďaleko mesta Mósul. Ako informoval hovorca ministerstva brigádny generál Abdul Karím Chaláf, útočníci použili asi 2 tony výbušnín. Pod troskami budov zostali celé rodiny. Predchádzajúce údaje o počte obetí sa rozchádzali a uvádzali, že zomrelo medzi 200 a 500 osôb.
Bombové útoky v dvoch dedinách v regióne Ninivá zničili okolo 70 domov a zranili stovky obyvateľov, ktorých ošetrujú v siedmich nemocniciach. Ide o jeden z najkrvavejších útokov za celé štyri roky sektárskeho násilia, ktoré je v krajine na vzostupe od útoku Spojených štátov a ich spojencov v roku 2003. Iracký premiér Núrí al-Málikí obvinil z krvavého útoku extrémistov, zatiaľ čo armáda Spojených štátov ukázala prstom na prívržencov al-Kájdy pôsobiacich v krajine. Podľa irackého prezidenta Džalála Talabáního, ktorý je príslušníkom kurdského etnika, boli obeťami kurdskí jezidovia, ktorí sa stali terčom "genocídy teroristov a extrémistov zameranej proti irackému ľudu".
Dediny al-Chataníjá a al-Adnaníjá, v ktorých sa útoky odohrali, a vlastne takmer celú provinciu Ninivá obývajú jezidovia, príslušníci kmeňa jazykovo príbuzného Kurdom, ktorí nevyznávajú islam a preto sú tŕňom v oku najmä militantom z prostredia sunnitov, s ktorými susedia. V Iraku žije asi pol milióna jezidov. Uznávajú Mohameda, Ježiša a spomedzi biblických prorokov predovšetkým Abraháma, no ich hlavným božstvom je Malak Taus, najvyšší z archanjelov, ktorého stvárňujú najčastejšie v podobe páva. Väčšina ostatných náboženstiev a vyznaní považuje jezidov za satanistickú sektu, pretože najmocnejším anjelom podľa ich presvedčenia je Lucifer, teda Satan. Jezidovia sami skutočnú povahu svojej viery do veľkej miery zatajujú.
Jezidovia až donedávna zostávali mimo sektárskych bojov v Iraku. To sa začalo meniť až v apríli tohto roku, keď dav jezidov ukameňoval 17-ročné dievča zo svojej komunity za to, že sa potajomky vydala za moslima. Vraždu zachytili na mobilný telefón a následne obletela celú krajinu. Sunnitskí moslimovia v odvete za túto vraždu koncom apríla postrieľali 23 jezidov.
Minulý týždeň vo štvrtok taktiež zasiahol garáž v centre obchodnej oblasti v Bagdade počas rannej najrušnejšej hodiny výbuch, pri ktorom zahynulo deväť osôb a 17 bolo zranených.
Sunnitský viceprezident Tárik al-Hašímí sa podľa Talabáního odmietol na rokovaniach zúčastniť. Prezident aj premiér však zdôraznili, že sunniti majú dvere do vlády stále otvorené. "Kedykoľvek sú vítaní," zdôraznil Talabání. Al-Málikí taktiež vyzval sunnitský Front národnej svornosti, ktorý zahŕňa al-Hášimího stranu, na návrat do vlády, a tým na zmiernenie rozporov, ktoré vznikli minulý týždeň. Takmer mesiac trvajúca kríza v bývalej koaličnej vláde pod vedením šiitov vyvrcholila, keď všetci šiesti ministri za najväčší sunnitský blok minulý týždeň rezignovali na svoje posty v koaličnej vláde irackého premiéra Núrího al-Málikího.
V politicky nestabilnej krajine sa množia aj teroristické útoky. Počet obetí zatiaľ posledných utorňajších ničivých teroristických útokov na dve severoiracké dediny podľa údajov ministerstva vnútra dosiahol minimálne 400. Teroristi v utorok odpálili štyri nákladné vozidlá naložené výbušninami v dedinách al-Chataníjá a al-Adnaníjá neďaleko mesta Mósul. Ako informoval hovorca ministerstva brigádny generál Abdul Karím Chaláf, útočníci použili asi 2 tony výbušnín. Pod troskami budov zostali celé rodiny. Predchádzajúce údaje o počte obetí sa rozchádzali a uvádzali, že zomrelo medzi 200 a 500 osôb.
Bombové útoky v dvoch dedinách v regióne Ninivá zničili okolo 70 domov a zranili stovky obyvateľov, ktorých ošetrujú v siedmich nemocniciach. Ide o jeden z najkrvavejších útokov za celé štyri roky sektárskeho násilia, ktoré je v krajine na vzostupe od útoku Spojených štátov a ich spojencov v roku 2003. Iracký premiér Núrí al-Málikí obvinil z krvavého útoku extrémistov, zatiaľ čo armáda Spojených štátov ukázala prstom na prívržencov al-Kájdy pôsobiacich v krajine. Podľa irackého prezidenta Džalála Talabáního, ktorý je príslušníkom kurdského etnika, boli obeťami kurdskí jezidovia, ktorí sa stali terčom "genocídy teroristov a extrémistov zameranej proti irackému ľudu".
Dediny al-Chataníjá a al-Adnaníjá, v ktorých sa útoky odohrali, a vlastne takmer celú provinciu Ninivá obývajú jezidovia, príslušníci kmeňa jazykovo príbuzného Kurdom, ktorí nevyznávajú islam a preto sú tŕňom v oku najmä militantom z prostredia sunnitov, s ktorými susedia. V Iraku žije asi pol milióna jezidov. Uznávajú Mohameda, Ježiša a spomedzi biblických prorokov predovšetkým Abraháma, no ich hlavným božstvom je Malak Taus, najvyšší z archanjelov, ktorého stvárňujú najčastejšie v podobe páva. Väčšina ostatných náboženstiev a vyznaní považuje jezidov za satanistickú sektu, pretože najmocnejším anjelom podľa ich presvedčenia je Lucifer, teda Satan. Jezidovia sami skutočnú povahu svojej viery do veľkej miery zatajujú.
Jezidovia až donedávna zostávali mimo sektárskych bojov v Iraku. To sa začalo meniť až v apríli tohto roku, keď dav jezidov ukameňoval 17-ročné dievča zo svojej komunity za to, že sa potajomky vydala za moslima. Vraždu zachytili na mobilný telefón a následne obletela celú krajinu. Sunnitskí moslimovia v odvete za túto vraždu koncom apríla postrieľali 23 jezidov.
Minulý týždeň vo štvrtok taktiež zasiahol garáž v centre obchodnej oblasti v Bagdade počas rannej najrušnejšej hodiny výbuch, pri ktorom zahynulo deväť osôb a 17 bolo zranených.
