MADRID/DAVOS - Španielsky kráľ Filip VI. v stredu v Davose vyhlásil, že nedávne katalánske snahy presadiť nezávislosť od Španielska boli útokom na demokratický systém krajiny a mali by slúžiť ako ponaučenie pre demokracie po celom svete, aké potrebné je dodržiavať zákony a zachovávať štátnu suverenitu.
Kráľ v prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom meste Davos povedal, že to, čo sa stalo v španielskom autonómnom regióne Katalánsko, bolo "pokusom podkopať základné princípy nášho demokratického systému".
Španielsko zažilo koncom vlaňajška najhoršiu politickú krízu za posledné desaťročie, keď katalánsky parlament vyhlásil nezávislosť od zvyšku krajiny. Madrid následne zasiahol - prevzal priamu správu nad Katalánskom, odvolal katalánsku vládu, rozpustil katalánsky parlament a vyhlásil na december regionálne voľby, pripomenula vývoj udalostí tlačová agentúra AP. Vo švajčiarskom lyžiarskom a turistickom stredisku Davos sa tento týždeň koná 48. výročné zasadnutie WEF, na ktorom sa stretáva množstvo svetových politických lídrov a šéfov korporácií.
Katalánsky expremiér Puigdemont opäť nevylúčil svoj návrat do Španielska
Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont v stredu opäť nevylúčil svoj návrat do Španielska, aby v katalánskom parlamente mohol predstaviť svoj program a zúčastniť sa na hlasovaní poslancov o novom predsedovi regionálnej vlády. Ako v stredu uviedol Katalánsky rozhlas, poslanci katalánskeho parlamentu sa na svojom prvom zasadnutí zídu 30. januára.
Predseda katalánskeho parlamentu Roger Torrent sa po rokovaní s Puigdemontom v Bruseli vyslovil za čo najskoršie vytvorenie novej vlády schopnej pracovať "od prvej minúty". Torrent tiež vyjadril nádej na skoré zrušenie článku 155 španielskej ústavy, ktorý vláde v Madride umožnil, aby obmedzila autonómiu Katalánska a prevzala správu nad týmto regiónom.
Torrent chcel v Bruseli v rámci stretnutia s Puigdemontom analyzovať súčasnú politickú situáciu v Katalánsku a možnosti jeho prípadného opätovného zvolenia a uvedenia do funkcie predsedu katalánskej vlády. Puigdemont v tejto súvislosti na tlačovej konferencii vyhlásil, že "existuje viacero možností" a okolností, ako by sa o ňom mohlo hlasovať a ako by v prípade svojho zvolenia skladal sľub. Podľa denníka La Vanguardia však Puigdemont uznal, že ideálne by bolo, keby bol na týchto aktoch prítomný osobne.
"To je to, čo si všetci želáme. Nič nevylučujeme," spresnil. Avizoval, že "do poslednej chvíle sa budeme usilovať, aby to bolo možné". Puigdemont ušiel do Bruselu krátko po tom, ako katalánsky parlament koncom októbra 2017 prijal vyhlásenie nezávislosti Katalánska, čo bol podľa vlády v Madride protiprávny krok. Ak by sa Puigdemont vrátil do Španielska, hrozí mu zatknutie a súdny proces, v ktorom by mohol dostať dlhoročný trest väzenia.
V snahe upokojiť situáciu v Katalánsku sa správy nad týmto regiónom ujala vláda v Madride, ktorá v rámci toho prijala sériu opatrení vrátane vypísania predčasných volieb do regionálneho parlamentu. Voľby sa konali 21. decembra 2017. Puigdemont v nich získal mandát poslanca a strany podporujúce nezávislosť Katalánska tesnú väčšinu.
Puigdemont je momentálne jediným kandidátom na funkciu predsedu katalánskej vlády, pričom má podporu všetkých troch proseparatistických strán: Spoločne pre Katalánsko (JxCat), Republikánskej ľavice Katalánska (ERC) a Kandidátky ľudovej jednoty (CUP). Puigdemontovi sympatizanti tvrdia, že zložiť sľub po zvolení - i vládnuť - by mohol aj "na diaľku". Právnici katalánskeho parlamentu však už upozornili, že zákony takúto možnosť nepripúšťajú, a súdnou cestou to chce napadnúť aj španielska vláda.
